Obzretie sa za tenisovou sezónou plnou výmen stráží.

Vianoce zvonia pri dverách, aj keď podľa hypermarketov a reklamných spotov tu už dávno sú (asi sa neriadia juliánskym ani gregoriánskym kalendárom). Je tak čas obzrieť sa za tenisovou sezónou, ktorá priniesla mnoho noviniek tak na medzinárodnej pôde ako aj na našom piesočku, teda antuke či betóne. Mnohé minuloročné jednotky z konca roka 2007 totiž menili svoje pozície.

U mužov mal Roger Federer štyri roky vyárendovanú prvú priečku v rebríčku a pred sezónou len málokto očakával jeho zosadenie z trónu. Na ten zasadol doteraz len antukový kráľ Rafael (Rambo) Nadal. Úplne zaslúžene. Len zopár tenistom sa podarilo v priebehu jedného mesiaca triumfovať na parížskej antuke aj na posvätnej wimbledonskej tráve. K tomu Rafa onedlho pridal aj olympijský veniec (kdeže Mečířove snehy sú?). Rogerovi na rameno už klope aj Srb Novak Djokovič (vďaka jeho trénerovi Mariánovi Vajdovi si môžeme aj my trochu prihriať polievočku na Noleho úspechoch) a po tom druhom poškuľuje Škót Andy Murray, ktorý mal famózny záver sezóny. Navyše svoj talent začal prejavovať po sérii zranení Argentínčan Del Potro, jeho krajan David Nalbandian môže po zlepšení tréningovej disciplíny tiež „rúbať“ vysoko a akoby zo zeme vyrástli Francúzi Tsonga a Simon. Možno však Federer vyhrá v roku 2009 tri „grandslamy“ a neúspechy tejto sezóny sa vysvetlia Rogerovou mononukleózou z jej úvodu. Tá nasledujúca tak sľubuje veľmi zaujímavé boje.

Nemenej interesantný bol rok tenistiek. Belgičanka Justine Heninová sa z ničoho nič z postu svetovej jednotky pobrala do dôchodku a tak mala počas sezóny ešte štyri nástupkyne – Šarapovovú, Ivanovičovú, Serenu Williamsovú a Jelenu Jankovičovú. Tá posledná menovaná sa môže momentálne vyhrievať na tenisovom vrchole. Sezóna prebiehala systémom každý chvíľku ťahá pílku a prognózovať vývoj tej nasledujúcej by vzhľadom (nielen) na nevyspytateľnosť žien bola trúfalosť. Tak sa nechajme prekvapiť.

V tímových súťažiach k takým veľkým prekvapeniam nedošlo. Ruské tenistky potvrdili v Pohári federácie rebríčkovú dominanciu, keď v prvej jedenástke je ich až šesť. U mužov v Davis cupe sa už-už schyľovalo ku korunovácii ďalšieho nového kráľa, ale Argentínčania na domácej horúcej pôde napokon ostali vo finále verný pôvodu mena svojho štátu (z latinského argentum – striebro) a titul tak získali aj bez jednotky Nadala Španieli, najmä vďaka veľkej vyrovnanosti tímu. Možno sa Nalbandianovi a spol. stala osudnou zmena osvedčenej antuky na rýchlejší povrch. Mimochodom posledným mužstvom, ktoré predtým dokázalo v Argentíne vyhrať, bolo Slovensko ešte v roku 1998.

A čo naši? Tí sa podriadili módnemu trendu a tiež vymenili svoje jednotky. U mužov sa ňou stal dopingový navrátilec Karol Beck, ktorému k tejto pocte pomohla aj pauza dlhoročného lídra Dominika Hrbatého pre zranenie. No jeho 140. priečka vo svetovom rebríčku je najslabším umiestnením slovenskej jednotky vôbec. V priebehu roka dokonca nastala situácia, že žiadny Slovák nefiguroval do dvestého miesta. Naše talenty sa akosi nevedia presadiť a ponevierajú sa niekde vo štvrtej a piatej stovke. Či sú za tým len zranenia, ktovie? Nečudo tak, že po úžasnom finále Davis Cupu 2005, sa nám nedarí vrátiť do jeho svetovej skupiny už tri roky. V boji o ňu sme hostili sebavedomé Srbsko. Síce darovanému bodu sa na zuby nemá pozerať, ale prehra na nulu sa nám vyhla len „vďaka“ nenastúpeniu Srba za už rozhodnutého stavu. Istým ospravedlnením môže byť fakt, že na záverečných šampionátoch z tohto výberu triumfoval tak Djokovič vo dvojhre ako aj Žimonjič vo štvorhre. Nuž uvidíme ako sa nám bude dariť na talianskej antuke v marci. Jednotka Beck naďalej štrajkuje a tenisový zväz mu recipročne neudelil divokú kartu na Slovak open, kde slovenskí hráči nevyhrali proti svojim súperom ani zápas. Plusom sezóny tak boli aspoň deblisti, spomedzi ktorých vzišiel aj prekvapujúci (no nie nezaslúžený) Tenista roka Filip Polášek. Stalo sa tak, v roku noviniek nič nové, prvýkrát v histórii. V deblovej prvej svetovej stovke sa ešte pohybujú Michal Mertiňák a Igor Zelenay.

Aj koncoročné umiestnenie slovenskej ženskej jednotky zaostáva za tým vlaňajším. Dá sa to čiastočne prepáčiť únavovou zlomeninou päty Daniely Hantuchovej, ktorá sezónu odštartovala fantastickým melbournským semifinále (pri vedení 6:0 a 2:0 proti Ivanovičovej nemuselo ostať len pri ňom). No tá už nevedie interný rebríček. Na jeho čelo sa prepracovala Dominika Cibulková, ktorá má potenciál stať sa miláčikom publika podobne ako jej mužský menovec. Dominikine dvojnásobné finále na miliónových turnajoch za veľkou mlákou je prísľubom do budúcnosti. Jej bojovnosť, prípadný návrat Hantuchovej do bývalej formy a neustály progres Magdalény Rybárikovej môžu priniesť fedcupovému tímu opätovné pôsobenie na výslní. A to ešte v talóne máme tenistky úspešné na juniorských grandslamoch.

Tak snáď novinkou sezóny 2009 bude úspešné pôsobenie slovenských reprezentantov bieleho športu.

                                                                                                                     Peter Vancák