Informácie o Slovenskej televízii, Rade STV, informácie pre PRESS.

Z kuchyne STV

STV odvysiela k 100. výročiu narodenia Matky Terezy film a dokument

Slovenská televízia vo svojom vysielaní nezabudla ani na 100. výročie narodenia Matky Terezy, nositeľky Nobelovej ceny za mier, rehoľnej sestry, zakladateľky rehoľného rádu Kongregácia misionárok lásky.

„Som obyčajným nástrojom v Božích rukách. Ak som urobila niečo dobré,  nie je to moja zásluha. Jednoducho najlepšie,  ako som vedela, urobila som to, o čo ma Ježiš poprosil. Preto nemôžete hovoriť o mne, ale o diele, ku ktorému ma  povolal Pán.“
 
Matka Tereza
 
Matka Tereza (na snímke), vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiu (16.8.1910 – 5.9.1997), sa narodila v Skopii, v albánskej oblasti Kosovo ako prostredná z troch detí v katolíckej rodine obchodníka a doktora farmácie, ktorý bol poradcom starostu a pracoval v hnutí za pripojenie Skopie k Albánsku. Svoj sen stať sa misionárkou začala napĺňať vstupom k sestrám Našej Pani Loretánskej v írskom Dubline, krátko na to sa vybrala do Indie, kde vyučovala na vyššej škole. V mestečku Darjeelingu na svahoch Himalájí si obliekla habit a prijala meno Tereza. V roku 1931 odišla do Kalkaty na strednú školu vedenou loretánskymi sestrami, kde sa o tri roky neskôr stala riaditeľkou bengálskej časti High School.
 
Počas ciest Matka Tereza spoznáva biedu chudobných a opustených a je presvedčená, že chce pomáhať práve im. Kalkatský arcibiskup F. Perier žiada pápeža o povolenie, aby mohla začať nový rehoľný život mimo kláštora. Pius XII. súhlasí a Matka Tereza absolvuje ošetrovateľský kurz. V roku 1950 Vatikán schvaľuje novú kongregáciu Misionárky lásky podľa jej návrhu, v rokoch 1952 – 1956 zakladá projekty Dom umierajúcich, Dom detí, Dedinka malomocných, založená je aj mužská vetva Bratov misionárov lásky. Nasleduje prvý dom mimo územia Indie vo venezuelskej Cocorote a ďalšie domy v Ríme, na Srí Lance, v Tanzánii, Austrálii,  Jordánsku, Londýne, USA, Írsku. V roku 1992 má kongregácia okolo 3,5 tisíc sestier v 445 domoch v 95 krajinách. Matka Tereza prijíma množstvo ocenení vrátane Nobelovej ceny mieru v roku 1979. Vážne zdravotné problémy neobchádzajú ani túto po celom svete uznávanú osobnosť. Siedmeho júla 1997 navštívi pápeža a vracia sa do Kalkaty, kde 5. septembra 1997 zomiera. V kostole sv. Tomáša sa s ňou rozlúčiť státisíce ľudí.
 
Pápež Ján Pavol II. povolil proces blahorečenia Matky Terezy už 12. decembra 1998, iba 15 mesiacov po jej smrti, a to aj napriek tomu, že predpisy Katolíckej cirkvi dovoľujú začať proces blahorečenia až po piatich rokoch po úmrtí. Vďaka obrovskému počtu žiadostí a prosieb z celého sveta, ako aj živej povesti svätosti, ktorú Matka Tereza nepochybne vzbudzovala a ktorá je nevyhnutná na blahorečenie, Kongregácia pre svätorečenie vo Vatikáne udelila v tomto prípade osobitnú výnimku. Na 1. výročie smrti Matky Terezy sa v Kalkate udial zázrak: Tridsaťročná Monika Besra bola na príhovor Matky Terezy zázračne uzdravená z rakoviny žalúdka a tuberkulózy, keď sa za ňu modlili sestry Misionárok lásky. Komisia piatich lekárov potvrdila, že u chorej nastal nevysvetliteľný návrat k úplnému zdraviu; zázrak Kongregácia pre svätorečenie uznala. Svätý Otec blahorečil Matku Terezu z Kalkaty na Námestí sv. Petra v Ríme 19. októbra 2003.
 
Na nedeľu 22. augusta o 20.15 h na Jednotke pripravujeme do vysielania dvojdielny taliansko-britsko-španielsky životopisný film režiséra Fabrizia Costu  Matka Tereza >>  (na snímke).
 
Vo štvrtok 26. augusta o 20.10 h na Dvojke uvedieme v premiére dokumentárny film  Matka Tereza – svätica v temnote >> Rakúski tvorcovia sa rozhodli divákom predstaviť nedávno zverejnené súkromné listy a poznámky Matky Terezy, ktoré odhaľujú jej hlbokú duševnú krízu. Napriek tomu, že dosiahla svetové uznanie, cítila sa osamelá a vnútorne prázdna...
 
Desať rokov po smrti blahoslavenej Matky Terezy vyšla aj na Slovensku zbierka jej korešpondencie Príď a buď mojím svetlom (Come be my light), ktorá prekvapujúco odkryla jej duchovnú vyprahnutosť a odhalila neznáme zákutie jej života. „Krátko po tom, čo sa presťahovala do Kalkaty, prežila dlhé obdobie vnútornej temnoty, ktoré trvalo až do posledných dní jej života,“ uvádza páter Brian Kolodiejčuk, hovorca Misionárok lásky a postulátor kauzy svätorečenia Matky Terézie. „Zverila sa, že už nepociťuje Božiu prítomnosť. Aj keď sa s ním cítila zjednotená, nedokázala nič cítiť. To na začiatku veľmi otriasalo jej vnútorným svetom.“ Pomocnú ruku jej podal jej dôverník páter Neuer. V roku 1961 vďaka nemu pochopila, že temnota a opustenosť, ktoré ju strašili, sú v skutočnosti pevnou duchovnou súčasťou jej práce a jej diela. V zajatí duchovnej krízy a prázdnoty tak prežila dlhých päťdesiat rokov, o päť rokov viac ako sv. Ján z Kríža. Nešlo iba o kratšie či dlhšie obdobia tápania, ale o nepretržité hľadanie a neistotu. Napriek tomu Matka Tereza oddane plnila svoje poslanie a slúžila, ako to vždy zdôrazňovala, v Božom mene. Krízu viery prijala ako výzvu na boj. V jej zápiskoch nie je ani zmienka protestu voči Bohu či proti Cirkvi.
 
Denník odzrkadľujúci tŕnistú cestu misionárkinej duše mal ostať pre verejnosť tajomstvom. Priala si, aby listy, ktorým zverovala svoje trápenie a najhlbšie pocity, boli po jej smrti spálené. Ocitli sa však v rukách pátra Kolodiejčuka, ktorý sa ich po dlhom zvažovaní rozhodol publikovať. „V nijakom prípade nejde o komerčný ťah,“ vysvetľuje, „listy sú jedinečným a dôležitým dokumentom. Nemohol som vyslyšať jej prosbu a zničiť ich. Svet pozná Matku Terezu cez jej svätosť. Zápisky však predstavujú jej hĺbku, ľudský rozmer a schopnosť čeliť najťažším situáciám. Koľkí z nás by po podobnej skúsenosti našli dostatok sily konať to, čo konala ona?“
 
Redakcia duchovného života STV
webredakcia

« späť