Informácie o Slovenskej televízii, Rade STV, informácie pre PRESS.

STOP! dezinformáciám

Kto je slušný alebo neslušný človek

Reakcia na článok redaktorky Evy Čobejovej, ktorý bol uverejnený v časopise Týždeň 15. júla 2009.

Časopis Týždeň uverejnil 15. júla 2009 na svojej webovej stránke článok z pera  redaktorky Evy Čobejovej pod názvom Štefan Nižňanský je neslušný človek. Autorka v ňom okrem iného priamo obvinila generálneho riaditeľa STV z neslušnosti, pričom na toto obvinenie v podstate využila iba citáciu dvoch viet (!!!). Ako inak – osvedčenou metódou účelovým vytrhnutím z kontextu - z  rozhovoru, ktorý som v júni poskytol Literárnemu týždenníku. K tomu je pridaných niekoľko ďalších - podľa nej asi nedôležitých - myšlienok, ktoré sú preto len čiastočne voľne prevzaté a v podstate viac či menej presne spracované (asi kvôli dodaniu väčšej hodnovernosti jej článku). A toto všetko je nakoniec zmiešané predovšetkým s jej vlastnými úvahami a tvrdeniami. Avšak celé vyznenie tohto článku, niektoré ňou uvádzané jej vlastné tvrdenia a niektoré jej vlastné úvahy, sú už napísané vykonštruovane, vypointované tendenčne, jednostranne, manipulačné, klamlivo a lživo. Kvôli objektívnosti informovania čitateľov pripájam článok, ktorý napísala a zverejnila redaktorka Eva Čobejová na webovej stránke časopisu Týždeň, ako aj celý môj rozhovor, ktorý uverejnil Literárny týždenník.
 
Začnem po poriadku. Najprv uvediem presnú citáciu otázky redaktorky Literárneho týždenníka (G. Rothmayerovej) a mojej celej pôvodnej odpovede, nakoniec uvediem citáciu dvoch viet, okolo ktorých redaktorka časopisu Týždeň Eva Čobejová vykonštruovala a vytvorila jej vlastné tvrdenia a jej vlastné úvahy, a to na „môj účet“:  Na otázku novinárky Literárneho týždenníka Gabriely Rothmayerovej: „Bol si poslancom SNR a potom FZ ČSFR, poznáš prácu zákonodarcov. Čo si budeme hovoriť – médiá, osobitne tie tvrdé, elektronické, sa politici vždy naťahovali. A budú naťahovať. A nielen u nás. Cítiš manipuláciu zo strany politikov?“ Štefan Nižňanský odpovedal: “Nie, zo strany politikov nie. Tlak však vytvára dlhodobo neriešený problém financovania STV. Každý rok STV dostávala dotácie od štátu, alebo z predaja majetku. Chýba systémové dlhodobé riešenie ako napríklad v Čechách. Dosť často sa v médiách objavujú nepresné, alebo neúplné informácie bez možnosti uviesť fakty a dať veci na pravú mieru. To STV dosť znevýhodňuje. Stále viac sa potvrdzuje, že sa tvrdo hrá proti záujmom STV. O konkrétne a najťaživejšie problémy akoby nemal nik záujem, všetko sa to krúti okolo niekedy smiešnych, inokedy vážnych spravodajských  či mediálnych hier.
 
Ostatným príkladom, nie však posledným, boli útoky proti STV a falošné obvinenia, že si vraj neplníme povinnosti pred voľbami do Európskeho parlamentu. Ja už odmietam vzrušovať sa a reagovať na všeobecné obvinenia, budem rád, ak ich iniciátori skonkretizujú a podajú podnet na Radu pre vysielanie a retransmisiu, lebo tá jediná je - ako orgán štátnej správy – povinná zaujať stanovisko a v prípade nedodržania zákona nás aj sankcionovať. Deje sa to však aj v iných krajinách. Pred pár dňami som dočítal knihu Bernarda Goldberga „Ako médiá manipulujú“. Kritizoval v nej liberálnu zaujatosť. U nás je aktuálnym problémom médií pravicová zaujatosť „hypotekárnych batôžkárov“. Keď prídu o prácu, sami sa budú nenávidieť, čo všetko boli ochotní písať za ten žold, čo ich teraz živí. Všetky tieto veci ma udivujú o to viac, že si dobre pamätám, čo sme ako zákonodarcovia pri tvorbe duálneho systému aj do zákona o Slovenskej televízii vkladali. V prípade Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu išlo o eliminovanie vplyvu politiky do fungovania a činnosti verejnoprávnych médií. Je to otázka kreovania rád, no aj vyhodnocovanie ich funkčnosti v prospech média a celospoločenských záujmov.  Rada v žiadnom prípade nemá a nemôže zasahovať do právomoci a zodpovednosti manažmentu.“
 
Redaktorka E. Čobejová v časopise Týždeň z tejto odpovede vybrala a citovala nasledujúce dve vety vytrhnuté z kontextu, ktoré doplnila vlastným a ničím nepodloženým tvrdeniami a úvahami: „U nás je aktuálnym problémom pravicová zaujatosť hypotekárnych batôžkárov. Keď prídu o prácu, sami sa budú nenávidieť, čo všetko boli ochotní písať za ten žold, čo ich teraz živí“. Takto vytrhnuté vety z celého kontextu odpovede, samozrejme, nadobúdajú úplne iný význam. Redaktorka Čobejová akoby náhodou pozabudla a vôbec nenapísala, že som pred týmito vetami uviedol na adresu niektorých médií (a tým aj niektorých novinárov) okrem iného aj toto: „Dosť často sa v médiách objavujú nepresné, alebo neúplné informácie bez možnosti uviesť fakty a dať veci na pravú mieru. To STV dosť znevýhodňuje. Stále viac sa potvrdzuje, že sa tvrdo hrá proti záujmom STV. O konkrétne a najťaživejšie problémy akoby nemal nik záujem, všetko sa to krúti okolo niekedy smiešnych, inokedy vážnych spravodajských či mediálnych hier. Ostatným príkladom, nie však posledným, boli útoky proti STV a falošné obvinenia, že si vraj neplníme povinnosti pred voľbami do Európskeho parlamentu.“ Aj ďalšie moje vety: „Pred pár dňami som dočítal knihu Bernarda Goldberga „Ako médiá manipulujú“. Kritizoval v nej liberálnu zaujatosť“, z ktorých priamo vyplývalo takéto konštatovanie vyššie uvedených viet, bolo uvedené, že „k tomu dodáva“, čo ešte viac posúva celý význam vyššej citácie dvoch viet, a to smerom k jej neskorším úvahám a jej vlastným tvrdeniam... Ide opäť o jeden typický príklad toho, ako dokážu niektorí novinári účelovo a jednostranne narábať (resp. lepšie povedané manipulovať) s informáciami, ktoré vytrhnú z kontextu nejakého iného rozhovoru, vyjadrenia, článku a pod. A ako vzápätí k takýmto polopravdivým a neúplným informáciám dokážu tendenčne a zámerne popridávať a nabaľovať ďalšie a ďalšie informácie a myšlienky - avšak už vlastné a nimi povymýšľané (!!!) - ktoré sú evidentne prekrútenými, klamlivými a lživými tvrdeniami, a ktoré sú ešte aj jednoznačné zveličené a nafúknuté... Pritom je zrejmé z celého kontextu rozhovoru pre Literárny týždenník (z ktorého je citát prevzatý), že generálny riaditeľ STV Štefan Nižňanský to takto v celom kontexte citovaného rozhovoru ani nepovedal ani takto nemyslel.
 
Aj keď posúdenie a vyvodenie dôsledkov z toho, prečo uvedená redaktorka svojich čitateľov takto manipulačne informovala, nechávam predovšetkým na samotných čitateľoch uvedeného časopisu, chcem na takto podané informácie reagovať aj ja. Rád pripomeniem, že aj v samotnej internetovej diskusii k tomuto článku, ktorú otvoril uvedený časopis, sa objavili názory diskutérov spochybňujúcich článok a citované dve vety uvedenej redaktorky a oponovali jej (a niektorým ďalším anonymným diskutérom), že uvedené vety neboli správne pochopené... Navyše, diskutujúci ani nemali možnosť porovnať a ani nemali k dispozícii celé znenie odpovede Štefana Nižňanského, ktoré poskytol Literárnemu týždenníku, aby to mohli konfrontovať s tým, ako to napísala a vysvetlila uvedená redaktorka vo svojom článku... Na základe vyššie uvedeného sa chcem týmto všetkým čitateľom časopisu Týždeň a všetkým čestným a nemanipulujúcim novinárom (ale aj všetkým čitateľom iných médií, ktoré uvedený článok prevzali), slušne ospravedlniť, a to za slová, ktoré som nikdy nepovedal v takom kontexte, ako ich v mojom mene napísala a vysvetlila redaktorka časopisu Týždeň Eva Čobejová...
 
Napríklad ide o takéto jej tvrdenia, že údajne: „obyčajní smrteľníci kupujúci si strechu nad hlavou na hypotéku sú pod jeho (rozumej moju) dôstojnosť“ a pod. Alebo jej vlastné úvahy typu: „Naozaj sa posmieva riaditeľ chudobným novinárom, že si musia kupovať byty na hypotéku, že sú to chudáci?“ a pod. Alebo jej ďalšie vlastné úvahy typu: „Áno, je fakt, že aj pre splátky hypotéky musia novinári pracovať veľa, nemôžu si dovoliť dovolenky, redakcie ich žmýkajú občas viac, ako je zdravé“ a pod. Všetky tieto tvrdenia a úvahy sú nastoľované s jednoznačným podtextom: podsúvať mi a obviňovať ma z úplne niečoho iného, ako som povedal; a čo takto nevyplývalo ani z kontextu mojej odpovede... Preto prepáčte mi, prosím, aj za takto vysvetlené a urážlivo podané slová, ktoré Vám v mojom mene nepravdivo, skreslene, tendenčne, dezinformačne a jednostranne napísala a podsunula uvedená novinárka. A keďže sa sama oháňa slušnosťou, verím, že sa Vám (za skreslenú informovanosť a jednoznačnú manipuláciu), ako aj mne (za nepovedané slová, za ničím nepodložené hodnotenia, ale aj za neopodstatnené obvinenia  a negatívne onálepkovania) aj ona slušne ospravedlní. A že časopis Týždeň slušne zverejní aj úplné znenie mojej reakcie na tento článok. Navyše, takto vykonštruovaný a zmanipulovaný článok - nielen v záhlaví, ale aj na konci - obsahuje nepodložené a ničím nezdôvodnené negatívne hodnotenia (!!!) a obvinenia redaktorky, ktoré napísala na moju adresu. Uvádza, že: „Štefan Nižňanský je pre mňa od tejto chvíle nielen neschopný manažér, ale aj neslušný a povýšenecký človek.“ 
 
Čo k tomu môžem dodať!? Asi iba toľko, že na neľahkú a zložitú situáciu niektorých novinárov v médiách, na ťažkosti ich neľahkej novinárskej práce - a to aj vo vzťahu k ich zamestnávateľom - poukazujem opakovane a dlhodobo aj ja sám. Pripomínam redaktorke Eve Čobejovej, že tak to konkrétne robím okrem iného vo svojich písomných vyjadreniach a upozorneniach zasielaných priamo šéfredaktorom niektorých médií, Slovenskému syndikátu novinárov, Tlačovej rade a pod. (Bližšie pozri niektoré moje vyjadrenia a stanoviská zverejnené na webovej stránke STV, ktoré sú uvedené v rubrike STOP! dezinformáciám.) Taktiež si dovoľujem uvedenej redaktorke pripomenúť, že sám som sa verejne ospravedlnil a dištancoval od podobných praktík predchádzajúceho vedenia STV proti novinárom, a to z obdobia tzv. „deratizácie“ po voľbách v roku 1999, ktoré sa k svojím kolegom - novinárom STV - správalo nedemokraticky, absolútne nevhodne a neprípustne. Išlo o neľudské zaobchádzanie a nedôstojné kroky voči niektorým vtedajším novinárom STV, ktorí boli doslova internovaní a bezpečnostnou službou strážení (!!!) v budove STV v Mlynskej doline v Bratislave na 28. poschodí... Pritom viaceré slovenské médiá o tejto skutočností a o týchto neprávostiach voči slovenským novinárom mlčali, verejnosť neinformovali, a to napriek tomu, že aj zahraniční diplomati (napríklad americkí) už na túto skutočnosť zástupcov vtedajšej slovenskej vlády upozorňovali...
 
Redaktorke časopisu Týždeň dávam do pozornosti, že práve verejnoprávna STV je iniciatívna v otázkach riešenia a hľadania možných východísk pre novinárov, ktoré by mohli pomôcť zlepšiť ich neľahké postavenie voči svojím zamestnávateľom (čo nakoniec konštatuje aj samotná redaktorka). Verejnoprávna STV pod mojim vedením totiž vytvorila vo svojom vysielaní opakovane priestor, aby sa o všetkých problémoch slovenskej žurnalistiky začalo verejne diskutovať, a tým sa začala situácia aj konečne riešiť. Žiaľ, ani toto sa v prípade niektorých novinárov nestretlo s pochopením a za diskusné televízne relácie pod názvom Kam kráčaš, slovenská žurnalistika? – niektorí novinári STV opakovane verejne kritizovali a napádali ...
 
Na základe doterajších skúseností s niektorými médiami si aj sám dávam otázku, na koľko sú objektívne a pravdivé informácie o niektorých novinároch, ktoré sú zverejnené na internete, a to napríklad pod hlavičkou „Kto za koho kope“ a prečo... Pretože aj ja sám vo svojej odpovedi pre Literárny týždenník som mal na mysli konkrétne upozornenie na tie médiá a na tých konkrétnych novinárov, ktorí tendenčne, jednostranne, skreslene, klamlivo, lživo, dezinformujúco a manipulujúco opakovane informujú a zavádzajú svojich čitateľov pri informovaní o STV, o jej pracovníkoch a generálnom riaditeľovi. Motivovaní len zámerom ublížiť, poškodiť, zosmiešniť a neopodstatnene obviniť STV a jej pracovníkov. Pritom to niektorí konkrétni novinári, žiaľ, asi robia vedome, servilne a asi niektorí z nich pravdepodobne aj z rôznych iných pohnútok... Ide totiž o to, že STV poskytuje médiám a verejnosti dostatok priamych, konkrétnych a objektívnych informácií, nespochybniteľných dôkazov na pravdivé informovanie o STV, a to napríklad priamo na živo, alebo na verejne prístupných a zvukovo zaznamenávaných rokovaniach Rady STV, na svojej webovej stránke, na tlačových besedách a pod. Avšak napriek tomu sa tieto informácie v niektorých médiách neobjavujú vôbec, alebo ak sa objavujú, tak sú verejnosti podávané v tendenčnej a jednostrannej podobe - objavujú sa totiž iba skreslené, nepravdivé, prekrútené, lživé, klamlivé a verejnosť manipulujúce informácie, tvrdenia, obvinenia STV a jej pracovníkov a pod. Dokonca aj žiadosti o nápravu a opravu napísaných tvrdení a obvinení sú niektorými médiami opakovane odmietané. (Bližšie pozri na internetovej stránke STV v rubrike STOP! dezinformáciám.)
 

Týchto „novinárov“ upriamujem k uvedomeniu si  zodpovednosti voči čitateľom - verejnosti, ale i k úcte voči sebe samým. Veď už Benjamín Franklin svojho času povedal: „Polovica pravdy je často veľká lož“. Preto aj dodržiavanie etického kódexu novinárov, na ktoré niektorých novinárov opakovane neúspešne upozorňuje a vyzýva aj vlastná stavovská a odborová organizácia – Slovenský syndikát novinárov, by malo byť nielen základnou výbavou každého novinára v demokratickej spoločnosti, ale aj zásadnou otázkou etiky, morálky, jeho cti, jeho prestíže a elementárnej slušnosti. A preto by sa niektorí novinári nemali snažiť za každú cenu v praxi uplatňovať a využívať staré známe: „ Kto chce psa biť, palicu si nájde“ a podľa toho hľadať spôsob, ako urážať, škodiť, mstiť sa, ubližovať atď. iným ľuďom, a to len preto, že majú iný názor alebo presvedčenie ako oni... Nikto - ani novinár - nemôže v mene slobody prejavu bezdôvodne pošliapavať iné základné ľudské práva iných ľudí (a tým aj právo na ochranu ich dobrého mena), nemôže si v mene slobody prejavu privlastňovať,  či dokonca osobovať výhradné právo súdiť iných (často namiesto súdov), nemôže vyslovovať ničím nepodložené hodnotenia a pridávať vlastné neopodstatnené nálepkovania iným ľuďom, ktoré urážajú ľudskú dôstojnosť a podobne. Okrem iného aj preto, že je to neslušné...


Mgr. Štefan Nižňanský
generálny riaditeľ STV
 


Štefan Nižňanský je neslušný človek


Eva Čobejová, Týždeň, 15.7.2009

Po dlhom čase som si prelistovala zopár Literárnych týždenníkov z jari a leta tohto roka. Ani ma tam nič veľmi neprekvapilo, až kým som nedošla po júnový rozhovor so Štefanom Nižňanským, riaditeľom Slovenskej televízie, ktorý s ním urobila Gabriela Rothmayerová. Opäť sme si vypočuli, ako televízia nemá peniaze, aké neschopná je Rada STV, médiá, ako sa trápi s Rybníčkovým dedičstvom po jeho karaoke šou (Superstar). Všetko staré známe veci. Ale potom povedal niečo, čo mi naozaj vyrazilo dych. Riaditeľ hovoril o tom, že nedávno čítal známu knihu Bernarda Goldberga Ako média manipulujú, kde americký novinár opisuje manipulácie liberálnych novinárskych elít. A Nižnanský k tomu dodáva: "U nás je aktuálnym problémom médií pravicová zaujatosť ´hypotekárnych batôžkárov´. Keď prídu o prácu, sami sa budú nenávidieť a čudovať, čo všetko boli schopní a ochotní písať za ten žold, čo ich teraz živí." A ak by sme náhodou tento urážlivý termín "hypotekárni batôžkári" prehliadli, ešte sa neskôr k  téme vracia a hovorí o "hypotekárnych pisárikoch".

 
Lámem si hlavu, ako to pán riaditeľ myslel. Nechce sa mi ani veriť, že by riaditeľ verejnoprávnej televízie bol schopný takej úbohosti a trápnosti. Pochopila som to naozaj dobre? Naozaj sa posmieva pán riaditeľ chudobným novinárom, že si musia svoje byty kupovať na hypotéku, že sú to takí chudáci? Takto to myslel? Ale ako inak? Keďže nemám hypotéku, nie som trafená hus, ktorá zagágala. Ale aj tak ma nesmierne tento výraz pána riaditeľa uráža za mojich kolegov. Áno, mnohí kolegovia - novinári majú hypotéky, pretože platy v médiách nie sú také, aby si zakúpili nehnuteľnosť ihneď a bez pôžičiek. Áno, je fakt, že aj pre splátky hypotéky musia novinári pracovať veľa, nemôžu si dovoliť dlhšie dovolenky a redakcie ich žmýkajú občas viac, ako je zdravé.Žiaľ, naše vydavateľstvá nie sú také bohaté, aby novinárov rýchlo a dobre zabezpečili. Novinári, ktorí chcú veľa zarábať, dávno zanechali fleky v novinách, a zarábajú oveľa väčšie peniaze v reklamných agentúrach alebo robia PR aktivity, tak ako to pred nástupom do funkcie riaditeľa STV robil aj pán Nižňanský. (Ako PR expert radil napríklad za naše dane ministerstvu práce Viery Tomanovej.) Asi sa mu vodilo dobre a nebol na  hypotéku nikdy odkázaný. Možno aj preto sú obyčajní smrteľníci kupujúci si strechu nad hlavou na hypotéku pod jeho dôstojnosť. Možno preto sa mu tak dobre rozprávalo s pani Rothmayerovou, ktorá zrejme nepotrebovala hypotéku, keďže svojho času mohla výhodne predať akcie Pravdy. Ale nie každý od novín si mohol takto pomôcť, najmä tie mladšie generácie, ktoré už neboli pri delení socialistického majetku. Bolo mi smutno, že sa pani Rothmayerová tých hypotekárnych batôžkárov nezastala. To je však vec jej svedomia a sociálneho cítenia. Ale Štefan Nižňanský je pre mňa od tejto chvíle nielen neschopný manažér, ale aj neslušný a povýšenecký človek.
 
Rozhovor pre Literárny týždenník >>

« späť

Telexim