Slovenská televízia

Väčšina druhov veľrýb je pred vyhynutím, pretože kvôli mäsu a tuku sa ich ulovilo priveľa. Mnohé krajiny v snahe zachrániť tieto mierne a inteligentné cicavce lov veľrýb zakázali. Nórski veľrybári ich však považujú za zdroj obživy a ich harpúnové delá po 5-ročnej nútenej pauze ostávajú naďalej hrozbou pre vládcov morí.

Stavba podmorského plynovodu medzi Škótskom a Írskom nie je pre robotníkov z Európy a Indie žiadna slasť. Na plávajúcej továrni v zajatí mora strávia v ťažkých pracovných podmienkach dlhý čas a nevyhýbajú sa im ani úrazy či smrť. Náhradou za drinu je nadpriemerný zárobok.

V nedávnej minulosti pozdĺž bretónskych brehov v Loriente (Loriante) rybári v krátkom čase ulovili a priviezli plné podpalubia čerstvých rýb. Ale to už neplatí! Dnes, ak chcete vidieť námorníkov, musíte navštevovať letiská. A aby ste ulovili ryby, musíte použiť lietadlo ako dopravný prostriedok. Po čase nastal v Bretónsku úpadok lovu rýb a rybári sa vydali hľadať ich na juh Írska, potom na západ, neskôr na sever. Aj Írske more sa vyčerpalo a rybári sa presunuli na západ Škótska a potom na jeho sever. Dokedy tu ešte budú loviť?

Redaktori seriálu Život na mori pátrajú po majiteľoch fiktívnych firiem, ktorým patria tankery, vhodné do šrotu. Aj napriek ich nepriaznivému technickému stavu prevážajú ropu a spôsobujú tým nemalé ekologické katastrofy.

Egypt, ako ho nepoznajú ani samotní Egypťania. Rušný svet lodí a rybárov na juhu rozľahlej lagúny nazvanej Burulus. Nenájdete ju na žiadnej mape, pretože sa nachádza ďaleko od turistického ruchu. Dedina Charlouba je domovom 5 tisíc duší, ktoré žijú z rybolovu a jeho odvetví. Dôsledkom tejto izolácie sú životné podmienky pre obyvateľov veľmi ťažké. Aj rybolov je tu nezvyčajný. Veľký trojuholník sa drží na dne vody. Sieť unášaná silou vetra sa zapĺňa rybami, ale tiež všetkým, čo leží na dne lagúny.

Fundyjský záliv, ktorý leží na východnom pobreží Kanady, je známy výnimočne veľkými prílivmi. Výškový rozdiel morskej hladiny medzi prílivom a odlivom je až 15 metrov. Tento jav značne ovplyvňuje život miestnych ľudí. Využívajú veľký príliv a odliv na špeciálnu techniku rybolovu, zbieranie lastúr i turizmus.

Každú sobotu o šiestej ráno, vychádzajú v zástupe stovky možno tisíce áut. Keď si prečítame ich poznávacie značky, môžeme uhádnuť, odkiaľ pochádzajú. Švajčiarsko, Rakúsko, Nemecko, Francúzsko alebo Belgicko, skrátka Európa. Oficiálne, všetky tieto autá odchádzajú do Beninu. Ale je to naozaj ich cieľová stanica? Dovoz niekoľkých áut loďou z Európy bol zo začiatku iba vedľajší zisk pre imigrantov. A potom sa to stalo obrovským kšeftom, z ktorého žije celá krajina. Až do takej miery, že jeden minister ju nazval "beninskou tvorivou schopnosťou" alebo ako zmeniť staré rachotiny, ktoré sú už takmer vrakmi, kúzlom v malý ekonomický zázrak.

Pobrežie Kaspického mora mení svoj tvar - zaplavuje poloostrov Mangyšlak v Kazachstane, kde sa nachádzajú ropné polia, 180-tisícové mesto Aktau a jadrový reaktor. Na ich ochranu bolo vynaložených už 10 miliónov dolárov, no zrealizované opatrenia stále nezabránili moru v jeho rozpínaní.

Na šírom talianskom mori, južne od poloostrova, miznú lode bez stopy, bez vyhlásenia poplachu, bez volania o pomoc. Hovoríme o tridsiatich deviatich zámerných stroskotaniach. Prečo? Ako? Za akým účelom? Záhadný príbeh, ktorý sa justícia snaží objasniť poukazuje na nelegálnu likvidáciu rádioaktívneho odpadu.

Najvyhľadávanejšou rybou, ktorá žije v okolí podmorských vrchov v Tichom oceáne pri Novom Zélande, je "oranžový cisársky ostriež", dožívajúci sa až 100 rokov, ak neuviazne vo vlečnej rybárskej sieti. V plávajúcich továrňach nie sú ženy ničím výnimočným. Hlavné mesto Nového Zélandu Wellington čelí reálnej hrozbe ničivého zemetrasenia s následnými vlnami tsunami, ktoré dokončia dielo skazy.