Slovenská televízia

S francúzskym prírodovedcom a fotografom Yannom Arthus-Bertrandom navštívime miesta na Zemi, ktoré sú rozhodujúce pre život na našej planéte. Avšak človek svojimi zásahmi narúša citlivú rovnováhu v kolobehu prírody, na čo môžeme doplatiť všetci – ľudia, zvieratá, rastliny.
Rozľahlý dažďový les v Konžskej panve v Gabone patrí spolu s amazonským k najväčším na svete. Podobne ako všetky veľké lesy na našej planéte aj on má ohromný význam z hľadiska biodiverzity. V jeho strede sú nedotknuté miesta, kam noha človeka ešte nevkročila. Dažďový les v Gabone môže ohroziť nielen ťažba dreva, ale najmä priehrada, ktorú tu plánujú postaviť. Našťastie, sú ľudia, ktorí si včas uvedomili, ako by tento zásah rozladil ekosystém na celom svete.

Ochranári sú často v konflikte s lesníkmi aj v dažďovom lese v Gabone, lebo odhaľujú drancovanie. Ide im o presadenie metód udržateľného rozvoja. V Afrike totiž lesy miznú dvakrát rýchlejšie ako inde na svete. Každoročne tam vyrúbu štyri milióny hektárov lesa kvôli produkcii dreva, dreveného uhlia a papiera. Aj v Gabone sa rúbu stromy, ale ťažbu dreva začalo vedenie krajiny regulovať. Situácia sa však mení vďaka zvyšujúcemu sa tlaku spotrebiteľov, ktorých začína zaujímať, kto, kde a ako získal surovinu na výrobok, ktorý si kúpili.

Každý štvorcový meter betónu, železa a skla pochádza z prírodných zdrojov Zeme. V súčasnosti žije polovica ľudskej populácie v mestách. Prudko rastú naše požiadavky na energiu a surovinové zdroje, aby sme si zachovali svoj životný štýl. Navštívime najľudnatejšie mesto na svete – Tokio v Japonsku a budeme sa zaoberať konzumnými zvykmi. Lebo všetky výrobky, ktoré pravidelne kupujeme a stali sa súčasťou nášho života, majú priamo či nepriamo vplyv na životné prostredie. A nie je ich málo - vo všetkých vyspelých krajinách sa nadmerne konzumuje a veľa premrhá.

Čo v skutočnosti vieme o produktoch, ktoré kupujeme? Z čoho sa vyrábajú? Aký má ich výroba vplyv na opačnom konci sveta? Čo sa stane s obalmi a toľkým odpadom? V tejto časti seriálu sa vydáme na cestu okolo sveta, aby sme zistili, čo nám etikety zatajujú. Čoraz viac ľudí, skrytých za stenami a múrmi vo veľkých mestách i po celom svete, nemá čo jesť. Odhaduje sa, že vo svetovom meradle nemá dostatok potravín jedna miliarda ľudí.

Spolu s francúzskym prírodovedcom a fotografom Yannom Arthus-Bertrandom sa zameriame na fantastický príbeh o rope a o tom, aký úžitok nám prináša. Zavedie nás do Spojených štátov amerických, ktoré sú zo všetkých krajín na svete najviac závislé od čierneho zlata. hoci sa doba lacnej a dostupnej ropy chýli ku koncu, predsa jej spotrebujeme denne čoraz viac. A to je veľký paradox, pretože ropa je vo všetkom: v oblečení, ktoré nosíme, v potravinách, v liekoch. Bez ropy by aj lietadlá ostali na Zemi.

Za necelých dvesto rokov sme spálili to, čo príroda tvorila milióny rokov. Zásoby ropy miznú a odborníci hľadajú na celej planéte nové ložiská. Niektorí sa vracajú ku kedysi už nerentabilným uhoľným baniam, iní sa snažia hľadať nové netradičné zdroje energie – slnečné kolektory, termálnu vodu, riasy, rastlinné oleje. Zatiaľ to však ľudstvu, ktoré bezhranične rabuje dary Zeme, nevystačí pri nahradení ropy. Mnohí o jej konci radšej nechcú nič počuť. Ale čo bude potom?