Slovenská televízia

Seriál Žijúce kamene nás zavedie na miesta, kde kedysi dávno stáli výnimočné stavby staroveku. Pomocou 3D animácie vysvetlí, akým spôsobom a za akých podmienok vzniklo Kartágo, či mnohé mýtické miesta Egypta, Mexika, Afriky a Stredného východu. Je to moderný, obohacujúci, príťažlivý a zábavný prístup k archeológii.
Celé stáročia to bola len legenda. V chýroch, ktoré šírili karavány, sa spomínalo záhadné mesto ukryté v horách v páľave okrovej púšte na juhu Mŕtveho mora. Petra. Mesto vytesané do skaly. Prázdne. Tiché. Bičované púštnym vetrom. Bolo strážcom rozprávkového pokladu, alebo obeťou prekliatia? Nepoznali sme ho, ale vedeli sme, že každý cudzinec, ktorý sa pohyboval v jeho okolí, riskoval život. Jedného dňa však jeden západný dobrodruh použil šikovnú taktiku a prenikol do tohto antického mesta. Vďaka nemu vieme, že Petra nebola len mýtom, ale ozajstným mestom: dokonca hlavným mestom Nabatejcov.

História, ktorú tvorili len muži – také sú dejiny starého Egypta zaznamenané v textoch a na mnohých monumentoch. Je to dlhá história mužských vládcov – pyšných dobyvateľov, ktorí sa chceli stať nesmrteľnými. Pokiaľ ide o ženy, musíme uznať, že často zaujímali až druhé miesto. Sú slúžkami, dojkami, princeznami, kráľovskými manželkami či kráľovnami matkami. Lenže už aj pred Kleopatrou bolo niekoľko výnimiek. Jednou z nich bola faraónka Hatšepsut. Svoje telo ukrývala pod mužským oblečením a na brade mala nalepenú falošnú bradu. Jej príbeh je hodný najvzrušujúcejších rodinných románov. A pokiaľ ide o jej pohrebný chrám, nedá sa porovnať s nijakým iným monumentom v Egypte.

Je všeobecne známe, že islam zakazuje zobrazovanie ľudí. Na stenách mešít a palácov sú len nikdy nekončiace arabesky, rastlinné motívy, geometrické kompozície a ďalšie architektonické prvky, či elegantné a jemné kaligrafie. Všetko sú to abstraktné majstrovské diela, kde však ľudská bytosť nemá svoje miesto. Jedného dňa však slávny rakúsko-uhorský vedec a cestovateľ Alois Musil urobil prekvapujúci objav, ktorým spochybnil problém so zobrazením človeka na počiatku islamskej epochy. Keď cestoval po Transjordánsku, terajšom Jordánsku, dozvedel sa od Beduínov o existencii malej budovy vyzdobenej maľbami – Kusajr Amra, ktorý ležal v nebezpečnej púštnej oblasti ovládanej bojovnými kmeňmi. Po prvom neúspešnom pokuse sa Musilovi napokon podarilo preniknúť do budovy, a zistil, že je to „hammám“, čiže kúpele. Keď vstúpil do vnútra budovy, privítalo ho množstvo postáv namaľovaných na stenách veľmi pestrými farbami. Arabské nápisy na stenách nepripúšťali nijaké pochybnosti: tieto diela boli namaľované v 8. storočí nášho letopočtu za vlády Dynastie Ummajovcov, na samom začiatku islamu.

Palmýra sa zrodila pred 4-tisíc rokmi ako Tadmor. V tomto nehostinnom kraji sa rozvíjala v tieni dvoch mocných protivníkov – Rimanov a Partov. Ako sa však mohla stať pred začiatkom nášho letopočtu jedným z najbohatších miest Orientu a patriť k najdôležitejším kultúrnym centrám antického sveta? Stalo sa tak vďaka odvahe svojich obyvateľov – Palmýrčanov. Ležala medzi Stredozemným morom a riekou Eufrat, neďaleko hodvábnej cesty. A hoci stratila svoju nezávislosť, stále prekvitala. Na začiatku nášho letopočtu ju obsadili Rimania, a mesto zažívalo úžasný rozmach. Napriek tomu ju o 150 rokov neskôr na príkaz cisára Aureliána vyplienia. Príčinou tejto katastrofy bola žena. Bola to odvážna, osvietená a smelá osoba, ktorá sa volala Zenóbia a bola kráľovnou Palmýry.

História „Nového sveta“, Ameriky, sa začala dávno pred príchodom dobyvateľov. Prišelci z Európy stáli pred bránami Mayab - krajiny Mayov. Príslušníci tejto civilizácie, ktorá vznikla asi pred 3-tisíc rokmi, vykonávali ľudské obete a dosahovali veľmi vysokú úroveň v matematike a astronómii. Počas existencie svojej úžasnej, hoci v mnohých aspektoch krutej civilizácie, zanechali po sebe Mayovia rovnako ohromujúce, ako záhadné diela. Títo svedkovia dávnej minulosti žiarlivo strážia svoje tajomstvá a vydávajú ich len v malých dávkach. Mesto Uxmal vybudované v krajine Puk na Yukatáne je jedným z dôležitých prvkov skladačky, ktorá tvorí čarovný svet Mayov.

Po objavení Nového sveta na konci 15. storočia Európania zistili, že tu existuje civilizácia, založená na úplne odlišných intelektuálnych a umeleckých konceptoch: mezoamerická civilizácia. Jej dejiny sú ako nikdy nekončiaca rituálna ceremónia, ktorá má len dve dejstvá - zrodenie a deštrukcia, a zrodenie a deštrukcia. Bohovia sa tiež museli obetovať a preliať krv, keď chceli stvoriť slnko a život. A aby sa objavilo slnko po viacerých deštrukčných etapách, museli prelievať krv aj ľudia.

Keď pred 5-tisíc rokmi faraóni budovali svoje pyramídy, len málo z nich si myslelo, že o tisícročia neskôr prejavia iní ľudia toľko nadšenia a energie na ich rekonštrukciu a záchranu. Svedkovia vekov stále priťahujú návštevníkov z celého sveta. Pre mnoho ľudí je výskum vášňou, ktorej niekedy zasvätia celý svoj život. Dnes sa archeológii venuje veľa remesiel. Vykopávky, ale aj konzervačné a reštaurátorské práce sú postavené na vedeckom základe a vyžadujú mnoho znalostí, ktoré sú v mnohých ohľadoch špecifické a jedinečné. Archeológia dnes používa špičkové technické zariadenia a zahrňuje od špecialistov na geológiu, cez tvorcov virtuálnej reality až po špecializovaných kamenárov. Štáb „Žijúcich kameňov“ vás pozýva objavovať to, čo sa skrýva pod ťažkými kamennými blokmi. Ukážeme vám metódy, ktoré archeológia využíva pri rekonštrukcii našej minulosti.