Slovenská televízia

Na chrípku ročne vo svete zomrie pol milióna ľudí. Doterajšie vakcíny pomáhali len čiastočne, pretože nové vírusy rýchlo mutujú, menia sa a sú pre vakcíny pohyblivým cieľom. Nové mutácie sú odolné voči protilátkam, ktoré si telo vytvorilo pri predchádzajúcich ochoreniach.
Vyrobenie čo najúčinnejšej vakcíny proti sezónnej chrípke koordinuje Svetová zdravotnícka organizácia. Do výskumu chrípkového vírusu a spôsobov ako mutuje, sa vo svete investujú miliardy. Medzi špičkové pracoviská patrí Národný inštitút pre alergie a infekčné choroby v USA, ktorý má banku asi 1800 známych chrípkových vírusov. Vedci zatiaľ nenašli odpoveď, ako účinne predísť pandémii. Zvlášť veľkú pozornosť venujú v súčasnosti vtáčej chrípke, smrteľnej pre človeka.

Dýchanie je pre život nevyhnutné. Do tela privádza kyslík, odvádza oxid uhličitý, reguluje krvný obeh a nervový systém, čistí organizmus od nežiaducich látok, ktoré sú produktom metabolizmu. Pomocou neho si môžeme zvýšiť sebaovládanie, zmenšiť úzkosť, podporiť uvoľnenie a spánok. Dýchanie patrí spolu s pulzom, krvným tlakom a telesnou teplotou k základným znakom, že s naším organizmom je všetko v poriadku. Zdravé, normálne dýchanie je pravidelné, tiché a sprevádza nás od narodenia až do posledného výdychu.

S astmou človek žije celý život. Dobrá správa je, že astmu možno účinne kontrolovať. Mnohí astmatici žijú naplno a dosahujú výborné výsledky v športoch. Niekoľko desiatok sa dokonca stalo olympijskými víťazmi!
Na svete trpí na rôzne formy astmy približne 300 miliónov ľudí, čím sa toto ochorenie zaraďuje medzi najčastejšie chronické ochorenia v populácii. Ročne jej podľahne takmer 180.000 najmä neliečených pacientov. Odborníci odhadujú, že na Slovensku táto choroba postihla 160 000-260 000 osôb. Podľa prieskumu Národného centra zdravotníckych informácii najviac pacientov s astmou - 6, 25 % - žije v okrese Prešov. Koeficient znečistenia ovzdušia v regióne je 2,58 stotín percenta – pričom slovenský priemer je 3,34 stotín percenta. Prešov má preto neslávny titul najhoršieho okresu pre astmatikov. Druhou najnepriaznivejšou oblasťou pre astmatikov je Bratislava. Najlepšie sa astmatikom žije v okrese Kysucké Nové Mesto. Znečistené ovzdušie najviac vplýva na zdravie. Keď v roku 1952 Londýn na 5 dní zahalil hustý oblak smogu, najviac boli postihnutí astmatici a ľudia s pľúcnymi chorobami. Zamoreniu vtedy podľahlo do 4 000 ľudí.

Prečo astma vzniká a dá sa jej predísť? Je vrodená? Akú úlohu zohráva vonkajšie prostredie, stres, nesprávna životospráva? Aký vplyv na vznik astmy môže mať život na dedine a v mestách? Sú vidiečania zdravší? Na všetky tieto otázky vám odpovieme v relácii "Zdravíčko, pán doktor" na STV 2, 26.2.2009 o 13.25 hod.

Obezita je podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb diagnóza s číslom E 66. “Toto číslo mi pripomína Route 66, americkú diaľnicu, ktorá sa stala legendou, pretože prepája východ a západ krajiny najkratšou a najrýchlejšou trasou. Takto nejako si predstavujem aj liečbu obezity pod dohľadom odborníka. Je to beh na dlhé trate. Schudnúť však môže každý.” „Povedzte mi váš obvod pása a ja vám poviem, ako dlho budete žiť,“ „Obvod pása v centimetroch si vydeľte výškou v centimetroch, a ak vám vyjde hodnota pod 0,5, je to v poriadku. Do 0,6 ide o zvýšené medicínske riziko a nad 0,6 sa už nachádzate v pásme vysokého rizika.”
Takmer pätina slovenských detí a dospievajúcej mládeže trpí obezitou a nadváhou. Rady obéznych ľudí sa v celej Európe každý rok rozmnožia o štyristotisíc. Hovoríme o epidémii obezity v tomto storočí.
V USA sa detská nadváha a obezita od roku 1980 strojnásobila a trápi už aj rozvojové krajiny. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ľudia na prelome tisícročí zjedli o 300 kalórií viac než v roku 1970. Tretina Európanov vôbec nešportuje a väčšina presedí denne pri počítači viac ako päť hodín. Boj proti obezite patrí popri rakovine, či AIDS medzi priority Európskej únie v oblasti verejného zdravotníctva.
Podľa najnovších výskumov OECD je SR na siedmom mieste v rebríčku obezity dospelých. Najtučnejší sú Mexičania, najštíhlejší Japonci.

V živote každého človeka je veľmi dôležitá rovnováha. Ak sa naruší, dostávame sa do problémov, z ktorých sa často nevieme sami dostať. Nie je zdanlivo nič zvrátenejšie ako porucha niečoho, čo je také samozrejmé ako potreba jedla. Poruchy príjmu potravy sú tretím najčastejším psychiatrickým ochorením
v adolescencii. Moderné chápanie tejto poruchy prestáva rozlišovať medzi dvoma polárne chápanými diagnózami – mentálnou anorexiou a bulímiou, a nahradzuje ju kontinuálnym spektrom porúch príjmu potravy – od obezity cez psychogénne prejedanie sa, bulímiu, purgatívnu mentálnu anorexiu po reštriktívnu anorexiu.