Slovenská televízia

Keď Radovan Rychta v polovici šesťdesiatych rokov sumarizoval svoje vedecké poznatky, zhrnul ich do diela – Civilizácia na rázcestí. Mýlil sa. Civilizácia je na rázcestí dnes. A to tak dôsledne, že žiaden malý štát, napríklad ako je Slovensko, nemá silu smerovanie civilizácie ovplyvniť. Má jedinú možnosť, a tou je hľadanie vlastnej úspešnej cesty k prosperite, a teda aj z globálnej krízy – v rámci civilizácie, ktorá je na rázcestí. Cesta k prosperite sa nachádza v kritickom poznaní toho, čo máme a na čo máme. Nuž, známa vec, máme iba dostatok šedej kôry mozgovej a pitnej vody. A na čo máme? Máme možnosť rozvinúť a chrániť toto bohatstvo. Znamená to najmä dať určujúci priestor vede a inovácii, na čo má vplyv rozumná politika a sociálny štát dôsledne forsírujúci vzdelanostný potenciál – poznatkovú spoločnosť. Ako skĺbiť tieto svety? Odpoveď načrtáva aj Stratégia rozvoja Slovenska do roku 2015, ktorú vypracovali ústavy SAV. Ide o to, aby myšlienky v nej obsiahnuté – nezapadli prachom.
Čo z toho vyplýva?
Moderuje Milan Blaha.

Hostia relácie:

Pavol Paška, predseda NR SR (Smer-SD)
František Mikloško, poslanec NR SR
Prof. RNDr. Jaromír Pastorek, DrSc., predseda SAV
Prof. Ing. Milan Šikula, DrSc., riaditeľ Ekonomického ústavu SAV,
PhDr. Miroslav Pekník, CSc., riaditeľ Ústavu politických vied SAV

Do diskusie môžu prispieť svojimi otázkami a názormi aj diváci: vecernatemu@stv.sk

Dane a odvody tvoria významnú časť príjmovej časti štátneho rozpočtu. Sú tiež nezanedbateľnou súčasťou hospodárenia samospráv. Miestne dane totiž tak isto vytvárajú dôležité príjmy pre mestá a obce. Od úspešnosti výberu daní závisí okrem iného aj výška schodku štátneho rozpočtu. Na Slovensku sa v tomto volebnom období dane, ale ani odvody nijako významne nemenili, ak nerátane mierne úpravy niektorých miestnych daní.
Vláda rozhodla na začiatku tohto roka o znížení spotrebnej dane na naftu pod tlakom nespokojnosti dopravcov. V praxi by to malo znamenať cenu nafty na jednej z najnižších úrovní v celej Európe, čoho efektom by malo byť najmä to, že dopravcovia, ale aj motoristi s dieslovými vozidlami už nebudú musieť tankovať v blízkom zahraničí, ale u nás. Tým by sa vykryl výpadok , spôsobený doterajšou výškou spotrebnej dane z nafty a jej vysokou cenou. Motoristi by totiž mali oveľa masívnejšie tankovať na domácich čerpacích staniciach. Napriek tomu vláda neznížila spotrebnú daň na benzíny, ani ostatné nepriame, ale ani priame dane. Do volieb sa podľa odborníkov už takýto krok všeobecne neočakáva.
Inou kapitolou sú ale odvody. Tie patria na Slovensku k najvyšším v celej Európskej únii a napríklad podľa zamestnávateľov by sa ich znížením významne zlepšilo aj podnikateľské prostredie u nás. Vysoké odvody sú záťažou najmä pre zamestnávateľov, ale aj pre živnostníkov a pre samostatne zárobkovo činné osoby, pretože najmä zdravotné a sociálne odvody sú pre nich často neúmerne vysoké v pomere k ich príjmom. Bude však vôľa upraviť ešte pred voľbami u nás aspoň odvody?
Odpovede nielen na položené otázky , ale aj možné riešenia sa dozviete v diskusnej relácii moderátora Jozefa Hübela. Hosťami budú František Palko, štátny tajomník Ministerstva financií SR, Tomáš Malatinský, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR), Pavol Kopečný, ekonomický analytik s praktickými skúsenosťami z trhu USA a Pavol Kárász z Prognostického ústavu SAV.

Do diskusie môžu prispieť svojimi otázkami a názormi aj diváci: vecernatemu@stv.sk

Sociálny štát sa síce vymyká vyčerpávajúcej definícii. No už historicky v sebe zahŕňa tie prvky sociálnej politiky, ktorých cieľom je reagovať na sociálne riziká a eliminovať sociálne tvrdosti. Základom každého sociálneho štátu je redistribúcia, lebo – ako tvrdí G. Espig-Andersen – „nie je možné predstaviť si sociálny štát, ktorý by tým či oným spôsobom neprerozdeľoval príjmy a zdroje“. Pravdaže, otázkou je miera redistribúcie. No popri redistribúcii je tu aj iný slovný rébus: dekomodifikácia. Miera oslobodenia sa od trhových síl. Čiže aby život človeka nebol riadený iba trhovými vzťahmi. A aby sa nestal iba obyčajnou komoditou na trhu. Thomas H. Marshall tvrdí, že štát musí občanovi zaručiť sociálne práva – sociálne občianstvo. A Espig-Andersen dodáva: „Štát občanovi musí zabezpečiť reálnu alternatívu voči závislosti na trhu.“ Do akej miery, isteže, to záleží na podobe sociálneho štátu. Buď bude silný a silne sociálny, čiže sociálno-demokratický (škandinávsky model) či konzervatívny (kontinentálny), no v oboch prípadoch paternalistický, a to až do takej miery, aby sa občan mohol spoľahnúť na zaručené živobytie a nemusel sa spoliehať iba na trhové príjmy. Alebo bude neoliberálny (reziduálny), a teda minimálny aj v sociálnych aspektoch a maximálne konformný s diktátom trhu. Čiže bude štátom – nočným strážnikom. Treba si vybrať. Reláciu moderuje Milan Blaha

Hostia relácie:

Robert Fico, predseda vlády

Prof. RNDr. Jaromír Pastorek, DrSc., predseda SAV

Ing. Tomáš Malatinský, prezident AZZZ SR

Prof. PhDr. Marcela Gbúrová, CSc., politologička

Prof. PhDr. Ivan Laluha, CSc., vysokoškolský učiteľ

Do diskusie môžu prispieť svojimi otázkami a názormi aj diváci: vecernatemu@stv.sk

Slovenská ekonomika je v súčasnosti v recesii, no oproti iným krajinám Európskej únie sme na tom predsa len relatívne dobre. Napriek tomu je tu viacero vážnych otáznikov, ako ďalej. Alfou a omegou každej fungujúcej ekonomiky je dostatok kvalifikovaných odborníkov. Práve v čase krízy si ich treba masívne pripravovať. V prípade Slovenska nejde iba o vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale v značnej miere väčšina firiem stojí a padá na odborníkoch stredoškolsky vzdelaných, teda na odborne kvalifikovanej pracovnej sily. Sú mnohé odvetvia, ktoré by bez týchto ľudí nemohli existovať: od automobilového priemyslu počnúc a končiac špecialistami pre nábytkársky priemysel.
Na jednej strane kľúčovú úlohu tomto procese zohrávajú stredné odborné školy a ich pedagogický potenciál, na strane druhej sú tu silné firmy. bez podpory ktorých by väčšina takýchto škôl nemohla existovať. V neposlednom rade významnú úlohu zohrávajú samosprávne kraje, pod ktorých gesciu stredné odborné školy patria. Práve od kvalitnej koncepcie regionálneho rozvoja stredného odborného školstva do značnej miery závisí podpora tomuto stavu. A koniec - koncov bez dobrej legislatívy by celý tento proces nemohol fungovať. Zákon platí od septembra minulého roku a už vidieť jeho prvé výsledky. A je tu tiež principiálna otázka: vychovávajú v súčasnosti stredné odborné školy absolventov preto, aby len mali maturitu alebo ich pripravujú pre reálnu prax a pre konkrétne potreby našej ekonomiky?
Nielen odpoveď na túto otázku budú hľadať hostia moderátora Jozefa Hübela v relácii Večer na tému: pripravujú odborné školy naozaj pre prax? Účasť prijali Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja, Július Hron, viceprezident Združenia automobilového priemyslu SR, Roman Gejdoš, konateľ DECODOM Topoľčany, Martin Pitorák, viceprezident pre ľudské zdroje U.S.Steel Košice a Bibiana Obrimčáková, štátna tajomníčka Ministerstva školstva SR.

Do diskusie môžu prispieť svojimi otázkami a názormi aj diváci: vecernatemu@stv.sk

Popri budovaní silného sociálneho štátu stojí pred Slovenskom ďalšia vážna úloha – rozvoj poznatkovej ekonomiky a znalostnej spoločnosti. Teda štátu, v ktorom sa určujúcou podmienkou stávajú – znalosti. Základným pilierom je vzdelanie a hybnou silou technologický rozvoj. V oboch prípadoch Slovensko zaostáva: za bývalou európskou pätnástkou aj za vyspelým svetom. No aj za vlastnými možnosťami. Nezdravo pribúda študentov spoločenských vied na úkor vied prírodných a technických. Podľa porovnania rokov 2000 až 2007 je rozdiel bolestivo badateľný: prírodné vedy 7,6 perc., technické vedy 10,3 perc., spoločenské vedy 67,6 perc. Ak je však cieľom znalostnej spoločnosti rozvoj na báze poznatkov, vedy a výskumu ako základného zdroja poznania a rozvoj inovácií ako kľúčového faktora poznatkovej ekonomiky, treba čosi zmeniť. Čo? Stratégia rozvoja Slovenska do roku 2015 – 2020, ktorá pred týždňom prešla odbornou oponentúrou, ponúka riešenia. Aké?
Odpovedia hostia štvrtkovej večernej relácie Večer na tému. Reláciu moderuje Milan Blaha.

Do diskusie môžu prispieť svojimi otázkami a názormi aj diváci: vecernatemu@stv.sk

Altenberg tvrdí, že „budúcnosť je prítomnosťou toho, kto sa pozerá dopredu“. Dopredu sa pozerá dokument, ktorý na podnet vlády SR vypracovali ústavy SAV. Áno, hovoríme o Stratégii rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2015 – 2020. Po nedávnej odbornej oponentúre prichádza čas otvoriť o Stratégii rozvoja verejnú diskusiu, na ktorej sa bude môcť zúčastniť každý, komu na budúcnosti Slovenska – záleží. STV bude pri tom. Od apríla sa na vlnách STV týždeň čo týždeň budú stretávať odborníci a politici, aby v diskusii s televíznymi divákmi predstavili a obhájili dokument zahľadený do budúcnosti, ktorej kontúry sa rodia už teraz – v prítomnosti.
Aká bude a ako jej pomôcť?

Reláciu moderuje Milan Blaha.

Do diskusie môžu prispieť svojimi otázkami a názormi aj diváci: vecernatemu@stv.sk

Témou diskusnej relácie Večer na tému bude Lisabonská zmluva, jej dôsledky a konzekvencie pre Slovensko. Ambíciou relácie bude prezentovať význam Lisabonskej zmluvy nielen z hľadiska garancie občanom jednotlivých krajín vyjadrovať sa k veciam verejným aj v celoeurópskom priestore, ale aj z pozície exekutívy v oblasti energetiky, zmien klímy, cezhraničnej trestnej činnosti a migrácie. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa aj Slovensko prihlásilo k spoluzodpovednosti za zjednotenú Európu. Náš parlament bude mať väčšie slovo v rámci procesu prijímania rozhodnutí v EÚ a občania budú mať právo vedieť, o čom ich ministri na úrovni EÚ rozhodujú.

Digitalizácia televízneho vysielania je proces, ktorému sa Slovensko nevyhne, no súčasne pôjde o veľmi významnú kvalitatívnu zmenu v histórii televízneho vysielania u nás. Tak, ako bol významným medzníkom pred 40 rokmi začiatok farebného vysielania, rovnako progresívnym, ba až revolučným krokom bude prechod z analógového vysielania na digitálnu formu. Prečo dochádza k zmene pozemského vysielania z analógovej formy na digitálnu? Z čoho táto potreba vyplynula? Aká je podstata prechodu na tzv. DVB-T a s tým súvisicich zmien? Aké sú technologické možnosti príjmu DVB-T na našom území? Ako sme na tento prechod pripravení? Aký bude v tejto situácii súvis s doterajším káblovým digitálnym vysielaním, ale aj so satelitným digitálnym vysielaním? Aká bude jeho dostupnosť, čo všetko bude musieť divák urobiť, aby sa k nemu dostal digitálny signál v najvyššej kvalite? Majú ľudia dostatok informácií o postupe spúšťania pozemského digitálneho vysielania v jednotlivých regiónoch Slovenska? Budú oboznámení s tým, kedy sa bude vypínať analógové vysielanie tak, aby sa na to včas pripravili? Bude sa štát podieľať nejakými dotáciami v tejto oblasti? Nielen na tieto otázky budú odpovedať hostia moderátora Jozefa Hübela v diskusnej relácii Večer na tému - digitalizícia. Budú nimi Viliam Podhorský, riaditeľ odboru telekomunikáciá Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Peter Valentovič zo spoločnosti TOWER COM, profesor Miloš Mistrík, predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, Milan Mizera z Telekomunikačného úradu SR, Juraj Oravec z Výskumného ústavu spojov z Banskej Bystrice a Ján Dianiška, poverený riaditeľ strategického rozvoja STV.

Do diskusie môžu prispieť svojimi otázkami a názormi aj diváci: vecernatemu@stv.sk

Ak sa americké ministerstvo zahraničných vecí zaoberá slobodou slova a tlače na Slovensku a vyjadrí sa kriticky, má to znamenať, že tu je ohrozené základné ľudské právo – sloboda prejavu? A ak tá istá správa konštatuje, že verejnoprávne médiá prijali štátne peniaze, má to znamenať, že sú predmetom politického vplyvu vlády? Ak správa cituje Miklósa Harasztihu, ktorý ľutuje schválenie mediálneho zákona (jún 2008) a v súvislosti s ním aj uzákonené poňatie práva na opravu alebo odpoveď, má to znamenať, čo tvrdí činovník OBSE a s ním aj správa, že Slovensko núti svoje médiá, aby sa stali predmetom politických ústupkov, čo je v rozpore s medzinárodnými záväzkami krajiny chrániť slobodu médií? Alebo je pravda to, že na Slovensku sú médiá až tak slobodné, že sa v protiklade so svojím poslaním, teda poskytovať objektívne informácie, stali skôr aktérmi politického boja, ako konštatuje mediálny analytik Pavol Dinka? Kde je pravda? Aké je poslanie novinára? Aký je stav slovenského novinárstva? Môže už aj pre Slovensko platiť, čo povedal Noam Chomsky o americkej tlači, že spojenie kapitálu a médií je v súčasnosti to isté ako diktatúra v totalitnom režime?
Odpovedia spisovatelia a publicisti: Andrej Ferko, Roman Michelko a Pavol Dinka.
A s nimi revolučný tribún Ján Budaj, vysokoškolský učiteľ Samuel Brečka a vydavateľ novín Alexej Fulmek.

Reláciu moderuje Milan Blaha.

Do diskusie môžu prispieť svojimi otázkami a názormi aj diváci: vecernatemu@stv.sk

65. výročie oslobodenia Bratislavy 4. apríla 1945 a návšteva prezidenta Ruskej federácie Dmitrija Anatolieviča Medvedeva 6. apríla 2010 ponúkajú vzácnu príležitosť na neideologický návrat do histórie, ale aj na neideologický pohľad do budúcnosti – na vzájomne výhodné vzťahy Slovenska a Ruska. V ére boľševizmu boli úprimné vzťahy oboch národov degradované a pokrivené boli aj interpretácie dejín. Nenarovnali sa ani po roku 1989. Vzťah k Rusku akoby ešte vždy určoval strach a zlá skúsenosť z bývalého spojenectva so ZSSR. Zvykne sa spochybňovať všetko – aj hrdinstvo sovietskych vojakov pri oslobodzovaní hlavného mesta Slovenska či pieta vojakom pochovaným na bratislavskom Slavíne. Zavládol chlad, ktorý však už dávno neprichádza z Moskvy. Nemenné fakty sú – nemenné: Bratislavu spod jarma fašistického Nemecka oslobodili v druhej svetovej vojne vojaci Červenej armády: vojská 2. ukrajinského frontu maršala Rodiona Jakovleviča Malinovského. Boľševik už nevládne a na návštevu Slovenska prichádza hlava slobodného, demokratického a prosperujúceho Ruska D.A.Medvedev. Prichádza s ním aj čas prehodnotenia vzťahu Slovákov k Rusku? Moderuje Milan Blaha.
Do diskusie môžu prispieť svojimi otázkami a názormi aj diváci: vecernatemu@stv.sk

Rómsky problém - existuje alebo neexistuje? Slovensko dostalo upozornenie Európskej komisie, že sa nespráva voči Rómom v súlade so bežnými štandardami, a to najmä v oblasti ľudských práv. Vláda SR tvrdí, že v problematike života rómskej menšiny sa správame štandardne a že sa riešenie toho problémy pomaly posúva dopredu. Pravdou však je aj to, že čoraz viac Slovákov nechce mať za suseda Róma, pri presunoch rómskych osád z jedného miesta na iné sa prakticky vždy zdvihne vlna protestov. Rómovia nemajú rovnaký prístup k pracovným možnostiam, vo väčšine prípadov však nie z dôvodov diskriminácie, ale preto, že nespĺňajú kvalifikačné kritériá. Na druhej strane však existuje aj pomerne početná skupina Rómov, ktorá sa chce plnohodnotne začleniť do života našej spoločnosti, mnohí dosiahli vysokoškolské vzdelanie a integrovali sa do normálneho života. Čo robí štát preto, aby sme nemali s Rómami problémy? Ako samotní Rómovia vnímajú svoje postavenie? Čo robia pre to, aby sme ich nevnímali ako postrach alebo dokonca ohrozenie našej bezpečnosti? Je osveta medzi nimi taká, aby pochopili, že deti nemajú rodiť deti? Prečo si zahraničné štáby chodia k nám robiť zábery zaostalých chatrčí a zemľaniek najmä na východnom Slovensku, kde Rómovia často žijú ako v divočine, bez základných hygienických návykov? Kde je chyba? Dá sa to vôbec vyriešiť?
Hosťami moderátora Jozefa Hübela pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov budú vo štvrtok 8.apríla na Dvojke STV Bibiana Obrimčáková, štátna tajomníčka MŠ SR, ktorá je členkou Medzinárodného riadiaceho výboru Dekády začleňovania rómskej populácie do roku 2015, Elena Buksová, riaditeľka odboru stratégie a politiky Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, Jaroslav Malchárek , predseda OZ Športom proti drogám a autor televízneho dokumentu o úspešných slovenských Rómoch, Silvia Šarközyová, violončelistka a speváčka orchestra Cigánski diabli, Mária Bertóková, detská lekárka a rómska aktivistka a Ján  Hero, riaditeľ Súkromného osemročného gymnázia v Kremnici.
Do diskusie môžu prispieť svojimi otázkami a názormi aj diváci: vecernatemu@stv.sk