Slovenská televízia

Večer na tému je širokospektrálna diskusná relácia, ktorá otvára spoločensky zaujímavé témy za účasti hostí, ktorí majú k téme čo povedať.
Poslaním programu je prezentácia aktuálnych a súčasne ťažiskových problémov z oblasti súčasnej kultúry, vedy, života spoločnosti a formou diskusie osobností poukázať na možné diferencované prístupy k ich nazeraniu a riešeniu. Zároveň sa nebude vyhýbať ani aktuálne rezonujúcim otázkam spoločnosti a ekonomiky v jej širšom kontexte. Výber tém budel reflektovať fenomény a potreby doby, otvárať okruhy, ktoré rezonujú, alebo si zaslúžia pozornosť.
Sedem smrteľných hriechov. Kde sa vzali a pre koho platia? Sú naozaj smrteľné, alebo skôr mŕtve? Ako boli ponímané v minulosti a ako v modernej dobe?

Hostia:
Podpredseda vlády SR PhDr. Dušan Čaplovič, DrSc.,
Poslanec NR SR za SMK prof. RNDr. László Miklós, DrSc.,
Historici Ústavu politických vied SAV a Historického ústavu SAV:
PhDr. Ladislav Deák, DrSc., (HÚ SAV)
PhDr. Marián Hronský, DrSc. a PhDr. Jozef Kiss, CSc. (ÚPV SAV)
PhDr. László Öllös, politológ

Slovensko-maďarské vzťahy sú zlé. Na protimaďarskej vlne sa na Slovensku dojemne vezie opozícia aj koalícia. Objavujú sa nehorázne vyjadrenia a verbálne osobné útoky niektorých slovenských politikov na adresu maďarských politických elít. Maďarská vláda mentorsky napomína slovenskú vládu, čo je poburujúce. Slovenská učebnica vlastivedy v maďarskom jazyku rozvírila hladinu doma, v Maďarsku aj v Európskom parlamente. V pozadí banálneho problému je badateľný tlak etnických Maďarov v diaspóre na vytvorenie školskej, kultúrnej aj územnej autonómie. Slovenskí Maďari územnú autonómiu väčšinou popierajú, ale politickí reprezentanti rumunských Maďarov – nie! Napokon problém autonómie Sedmohradska a Sikulskej zeme je maďarskou témou – od Trianonu. Rovnako ako navrátenie južných území Slovenska, špeciálne Žitného ostrova – Maďarsku. Spôsobila to názorová nejednotnosť politikov víťazných mocností na Parížskych mierových rokovaniach po I. svetovej vojne? Prečo sa maďarská politika sa od roku 1920 sústavne snaží o mierovú revíziu Trianonu, hoci kroky maďarskej vlády roku 1938 a 1940 (Viedenské arbitráže) boli čisto vojenské, čo je druhá tvár revízie hraníc a vždy prítomnej maďarskej iredenty. Otázka dneška znie – ako vnímajú Maďari Trianon a ako Slováci Viedenskú arbitráž? Prečo je stále aktuálny pojem – iredenta? Prečo vzniklo Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny? Je vôbec možné vytvoriť na Slovensku maďarskú územnú autonómiu? Čo môže zlepšiť slovensko-maďarské vzťahy?

Hostia relácie:

Doc. Ing. Viera Tomanová, PhD., ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny
Ing. Július Brocka, poslanec NR SR za KDH
Prof. Ing. Milan Šikula, DrSc., riaditeľ Ekonomického ústavu SAV
Doc. Mgr. Ján Bunčák, CSc., sociológ

Explikácia:

Protipólom sociálneho štátu je minimálny štát. Obe tieto koncepcie štátu sú v slovenskej politike prítomné aj forsírované akurát podľa toho, či práve vládne pravica alebo ľavica. Vláda R. Fica uprednostňuje silný sociálny štát a modifikovane vychádza z koncepcie tradičného nemeckého konzervatívneho kontinentálneho kresťansko-demokratického modelu, ktorý už koncom 19. storočia sformuloval Otto von Bismarck. (Uplatňuje ho napr. Rakúsko a Belgicko.) Je založený na povinnom poistnom systéme a solidarite. Vláda M. Dzurindu forsírovala liberálny minimálny štát, ktorý libertínsky filozof R. Nozick charakterizoval ako – nočného strážnika. Má sa prioritne starať o vnútorný poriadok, je reziduálny a charakterizuje ho trhovo konformná minimálna sociálna sieť a minimálna solidarita. (Uplatňuje sa napr. v USA, Veľkej Británii, Austrálii.) Každý štát si podobu sociálneho modelu prispôsobuje. Vlády sociálnej demokracie, pochopiteľne, tendujú k najsolidárnejšiemu, teda ku škandinávskemu univerzalistickému typu sociálneho štátu, no jeho esenciálnu podobu dosahujú iba severské štáty (napr. Švédsko, Nórsko, Dánsko.) V princípe platí, že každá krajina má taký sociálny štát, aký si (vy)buduje. Slovensko si teda tiež bude musieť vybrať, ak sa chce prepracovať k občanmi všeobecne uznávanej podobe sociálneho štátu a k súdržnej a dobre spravovanej spoločnosti, ktorá má ambíciu sústavne zvyšovať kvalitu života svojich občanov, a to podľa náročných noriem nastavených vyspelými štátmi Európskej únie. Slovensko už do tejto spoločnosti patrí, no stále má hlboké resty v oblasti sociálnej kohézie, zomknutosti sociálnych skupín, spoločných cieľov a vyznávaných hodnôt. Sociálna exklúzia (vylúčenosť) je ďalším problémom, ktorý treba riešiť, pretože je dôsledkom vývoja, nižšej životnej úrovne a nerovného prístupu jednotlivcov aj celých skupín obyvateľstva k piatim základným zdrojom spoločnosti: k zamestnaniu, bývaniu, sociálnej ochrane, zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu. Osobitnou úlohou štátu je starostlivosť o najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva – o starších ľudí a rómsku populáciu. Podrobne o týchto problémoch informuje Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti. Otázkou ostáva, akú cestu si občan Slovenska vyberie – či silný sociálny štát, alebo sociálne indiferentný štát – nočný strážnik?

Pôvodný zámer vlády Róberta Fica bol spojiť diaľnicou Bratislavu a Košice do roku 2010. Malo sa pritom dostavať asi 150 kilometrov diaľnic. Do konca tohto roka by malo mať Slovensko okolo 400 kilometrov týchto komunikácií. Je to veľa alebo málo?
Principiálnou otázkou ale zostáva najmä zdroj financovania. Štátny rozpočet ani zďaleka nestačí pokryť potreby a nároky výstavby, kombinácia súkromného kapitálu a verejných zdrojov sa u nás zatiaľ uplatnila len v minimálnom rozsahu. PPP projekty, teda public-private partnership - partnerstvo súkromných peňazí a verejných zdrojov, by mohlo byť tým riešením, ktoré nám umožní diaľnice postaviť. Napriek tomu podobné projekty už vo svete neuspeli. Za príkladmi netreba chodiť ďaleko – stačí sa pozrieť k našim južným a západným susedom. V Maďarsku i Česku sa pri aplikovaní PPP výstavba značne predražila a štát doplatil na zlé zmluvy so súkromnými investormi. Kto teda vie posúdiť riziká podobných projektov na Slovensku? Sú PPP projekty jediným riešením?
Navyše v mene urýchlenia výstavby diaľnic prijali poslanci pomerne prísny vyvlastňovací zákon, ktorý vyvolal búrku nevôle najmä medzi občanmi, ktorým by štát vo verejnom záujme mohol vyvlastniť ich súkromný majetok. Čo je to ale verejný záujem? K zaplateniu diaľnic patrí navyše aj mýto. U nás sme doteraz nevyriešili tendre, ktoré by mali určiť druh mýta. Teda spôsob, akým sa bude mýto vyberať. Nejde pritom o zanedbateľný zdroj financovania. A nakoniec, argumentom v prospech výstavby diaľnic mala byť napríklad lepšia dostupnosť na celom našom území pre zahraničných investorov. Nestráca sa dnes práve tento argument v čase, keď nás ohrozuje globálna finančná a u nás už aj ekonomická kríza?
O tom, aká je a bude u nás situácia pri výstavbe diaľnic, sa dozviete v diskusnej relácii Večer na tému: ako ďalej slovenské diaľnice, ktorú pripravuje moderátor Jozef Hübel spoločne so zaujímavými hosťami na štvrtok 30. októbra 2008 krátko po 22:00 h na Dvojke. 
DISKUTUJÚCI
Ing. Igor Choma, splnomocnenec vlády SR pre urýchlenie výstavby diaľnic a generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti  a.s
Ing. Ľubomír Palčák, generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného Žilina
Ing. Peter Chovanec, Asociácia PPP 
Mgr. Juraj Smatana, stredoškolský učiteľ a občiansky aktivista
Doc. Ing. Katarína Bačová, PhD.,  Katedra dopravných stavieb SF STU

Udalosti na štadióne pri futbalovom stretnutí Dunajská Streda - Slovan Bratislava opätovne rozvírili názorovú hladinu nielen športovej verejnosti v súvislosti s násilnosťami na slovenských futbalových štadiónoch.
Prečo sú práve a najmä futbalové stretnutia opakovane miestom čoraz ostrejších a nebezpečnejších výtržností? Aké opatrenia prijímajú jednotlivé kluby, Slovenský futbalový zväz a polícia na zabezpečenie poriadku na štadiónoch? S čím súvisia násilnosti, aké majú korene, prečo sa rozmáhajú? Aké sú východiská a možnosti chrániť odstatných divákov a slovenský šport?

Na desiatky aktuálnych otázok budú hľadať odpovede prezident Slovenského futbalového zväzu - František Laurinec, expert na organizovanie športových podujatí a predseda správnej rady Športprogressu Vojtech Miklós, zástupca Prezídia policajného zboru SR, predseda jedného z futbalových klubov Corgoň ligy /pravdepodobne Laco Kuna - Spartak Trnava/, zástpca Fun klubu Slovana Bratislava.
Morerujú Stanislav Ščepán a Ivan Niňaj.