Slovenská televízia

Rozprávanie historika Pavla Dvořáka o významných skutočnostiachz dejín Slovenska.Na hradisku zo staršej doby železnej v Malých Karpatoch žili neznámiľudožrúti, ako dokladá množstvo ľudských kostí so stopami po varenía rezaní i tajomný démon, ktorého sošku našli archeológovia.Hradisko bolo sídlom neznámeho vládcu, ktorý kruto vládol dedinám,rozloženým v širokom okolí. Tak sa jedného dňa jeho sídlo a aj on sámstali obeťou zúrivého útoku ľudí, ktorí bojovali tými istými zbraňamiako obrancovia. Archeológovia z toho usudzujú, že šlo o vnútrokmeňovúvojnu, vyvolanú bezohľadným spôsobom vlády.

Príbeh najslávnejšej slovenskej pamiatky staršieho praveku: výliatku mozgu neandertálca, ktorý sa pred 130 000 rokmi utopil v travertínovom prameni. Rozprávanie o neandertálskych ľuďoch travertíne, v ktorom sa zachoval kalendár na státisícročia. Spolu so slávnym mozgom aj staré ohniská, rastliny a stovky veľkých i drobných zvierat.

Počas meliorácie ľadom ležiaceho pozemku objavili príslušníci roľníckej rodiny zo Zemianského Vrbovku poklad strieborných predmetov a mincí byzantského pôvodu.Bol dokonale skrytý v kope skál, ktoré odvážalia sypali do neďalekej rokliny. Pre tvorcov filmu predstavuje starýpríbeh príležitosť zamyslieť sa nad príchodom Avarov, lebo tí oddelilisvet Východorímskej a Byzantskej ríše od strednej Európy, a tak asiodrezali cestu aj potulnému kupcovi alebo zlatníkovi od jeho domova.Obklopený nebezpečenstvom, ktoré mu hrozilo z každej strany, zrejmeukryl svoj majetok, aby sa preň už nikdy nevrátil.

Dokument o vzácnych archeologických nálezoch a jaskyniach
v oblasti Silickej ľadovej jaskyne.
Rozprávanie o ľudských obetiach v mladšej dobe bronzovej inšpiroval
nález príšernej masky, vyrobenej z ľudskej lebky. Slúžila zrejme šamanovi
pri krvavých náboženských obradoch, počas ktorých zabíjali živých ľudí,
uvarili ich telá, ktoré z časti zjedli a z časti aj s ďalšími obetami
hádzali do podzemia, kde podľa vtedajšej viery žili tí najstrašnejší
a najkrvilačnejší démoni...

Veľkú dejepisnú kapitolu predstavuje protiavarský odboj Slovanov nastrednom Dunaji, kde sa do ich čela postavil franský kupec Samo sosvojou družinou. Dokázali poraziť nielen Avarov, ale aj franského kráľaDagoberta a na niekoľko desiatok rokov celkom zmenili politické pomeryv oblasti, ktorú ovládali. Historické fakty sa demonštrujú na bohatompohrebisku, ktoré archeológovia preskúmali v Želovciach. Pochovalina ňom Slovanov aj Avarov v symbióze, ktorá dokazuje, že tento dávnyčas mohol mať aj črty protirečiace dejepisným schémam.

Pre Slovensko sú charakteristické hromadné nálezy bronzových mečov na miestach, ktoré v mladšej dobe bronzovej slúžili pravdepodobne ako obetiská. Jeden z týchto objavov sa odohral tak nedávno, že nálezca mohol pred kamerou rekonštruovať spôsob, akým v priebehu niekoľkých rokov v bezprostrednej blízkosti mohutného travertínového prameňa, ktorý za desaťročia vytvoril bizarne skaliská, postupne objavil zbierku dokonalých zbraní, o ktorých sa pôvodne myslelo, že sú zo zlata.

Problematika výššiných hradísk, ktoré ako huby po daždi vyrástli z nie celkom jasných dôvodov v mladšej dobe bronzovej, uprostred uchvacujúcej prírody na horských hrebeňoch a končiaroch. Je až neuveriteľné, v akej dokonalosti sa po tisícročiach zachovali zvyšky valov, základy domov a pod. Sú dielom ľudí, ktorí pred tisícročiami vybudovali svet zrovnateľný so svetom staroveku, v okolí Stredozemného mora.

Rozprávanie historika Pavla Dvořáka o významných skutočnostiach a archeologických nálezoch z dejín Slovenska. Relácia je venovaná nálezom archeológa Jozefa Paulíka.
Praveké mohyly z mladšej doby bronzovej, do ktorých uložili mužov v rytierskej výzbroji s mečmi, štítmi, prilbicami, náholenicami a ďalšou zbrojou aj s manželkami, ovešanými šperkami. Do vedľajších pohrebných komôr pochovali sluhov, slúžky a strážcov, ktorí zomreli pri veľkolepých pohrebných obradoch, usporiadaných na počesť neznámych pravekých kráľov.

Rozprávanie historika Pavla Dvořáka o významných skutočnostiach a archeologických nálezoch z dejín Slovenska. Autor sa venuje dramatickej histórii starogermánskeho nálezu z archeologickej lokality Stráže pri Piešťanoch. Pred druhou svetovou vojnou objavili tehliari pri dolovaní hliny v Strážach pri Piešťanoch dva hroby plné zlata, striebra a ďalších vzácností, ktoré hneď rozkradli. Bola to veľká náhoda, keď časť stratených predmetov po mnohých rokoch objavil nestor slovenskej archeológie, profesor Budinský - Krička. Kuriozitou je, že prvý raz sa o nich dozvedel vo väzení, kam sa v 50. rokoch dostal z politických dôvodov.

Filmové rozprávanie Pavla Dvořáka o archeologickej minulosti Slovenska. V relácii sa hľadajú miesta, ku ktorým sa podľa najstaršej uhorskej legendy viaže život a smrť sv. Svorada a sv. Benedikta. Obaja boli mníchmi kláštora Zobor nad Nitrou, ktorý podľa povesti založil kráľ Svätopluk, ba dokonca v ňom aj zomrel. Na Zobore prežil celý svoj život Svorad, ktorý sa v ústraní kruto mučil a tam aj zomrel. Až pri umývaní jeho tela sa našla zlatá reťaz, ktorou sa tak kruto sťahoval, až mu vzrástla do mäsa a pokryla sa kožou. Benedikta zavraždili zbojníci v jaskyni na Skalke pri Trenčíne a zhodili zo skalného brala do Váhu. Tam jeho telo objavil orol, ktorý nad ním sedával tak dlho, kým si to nevšimli aj ľudia. Na Skalke okolo Benediktovej jaskyne vyrástol v stredoveku kláštor, z časti vytesaný do skaly, ktorý sa teraz
rekonštruuje.

Filmové rozprávanie Pavla Dvořáka o archeologickej minulosti Slovenska.
Tentoraz o obetiskách z bronzových dôb, ktoré v širokom oblúku
obkolesujú južné a východné svahy Vysokých Tatier a dokazujú, že Tatry
zohrali v praveku Slovenska tú istú úlohu, ako Olymp v dejinách Grécka.
Objavené pamiatky korešpondujú s pamiatkami Grécka, chýba im len
to najdôležitejšie - Homér, aby opísal osudy vtedajších héroov a ich
bohov. Zostali však archeologické doklady o mocných ľuďoch, obklopených
bohatstvom, ktorí na ochranu svojej moci prinášajú na obetiská
najcennejšie predmety zo svojho majetku, nezriedka aj živých ľudí ako
krvavé obete.

Slovinskí kartuziáni založili pred vyše polstoročím horský kláštor na Kláštorisku uprostred nádhernej prírody Slovenského raja. Tu, v tichu a pokoji, sa usilovali priblížiť Bohu a získať tak večné spasenie. História im však nežičila. Kláštor dobyli husiti a potom rytier, ktorý ho premenil na svoje lúpežnícke hniezdo. Kráľovi nezostalo iné, ako kláštor zrovnať so zemou. Stalo sa to potom, keď sa mnísi odsťahovali do Červeného kláštora pri Dunajci, ktorý je takmer kópiou pôvodného kláštora z Kláštoriska. Prastaré zrúcaniny dnes vykopávajú
a reštaurujú. Súčasne prebieha archeologický výskum, ktorý objavil množstvo nádherných pamiatok, napr. obhorené knižné kovania, ako smutnú pripomienku na koniec jedného z najvýznamnejších kultúrnych stredísk.