Slovenská televízia

Priamy prenos svätej liturgie Jána Zlatoústeho spojenej s veľkým svätením vody z gréckokatolíckej Katedrály Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach pri príležitosti sviatku Bohozjavenia. Slúži vladyka Milan Chautur, košický exarcha.

Svätá liturgia Bazila Veľkého z Katedrálneho chrámu sv.kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove pri príležitosti Nového roka Pravoslávnej cirkvi podľa juliánskeho kalendára.

Priamy prenos slávnostnej každoročnej Ekumenickej Bohoslužby organizovanej Ekumenickou Radou Cirkví v Slovenskej Republike. V r.2006 z Rímskokatolíckeho kostola v Liptovskom Mikuláši za účasti predstaviteľov registrovaných cirkví, parlamentu, vlády, resp.prezidenta SR a iných významných hostí novoročnej svätej omše z Bratislavy. Na liturgii sa zúčastňujú predstavitelia registrovaných cirkví v SR. Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov je spoločnou aktivitou Svetovej rady cirkví a Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov po celom svete.

Priamy prenos sv.omše na Popolcovú stredu, ktorou sa začína 40-denný pôst. Počas bohoslužby kňaz veriacim udeľuje na čelo popol z veľkonočných baburiatok, ktorým vyjadruje ľudskú pominuteľnosť a zároveň pripomína konať pokánie.

Na Veľký piatok majú evanjelické Služby Božie liturgiou aj dôrazom na zvesť Božieho slova v kázaní slávnostný ráz. Evanjelici si spolu s ostatnými kresťanmi pripomínajú umučenie a smrť Pána Ježiša Krista. Zdôrazňujú Jeho spasiteľské dielo, ktoré hovorí o vykúpení človeka z večnej smrti a zvestuje mu nádej, ktorá – paradoxne - vyplýva zo smrti Boha na kríži. Syn Boží zomrel ako človek, aby človek mohol žiť ako Boží syn.

Liturgická pobožnosť Krížovej cesty z rímskeho Kolosea za účasti pápeža Benedikta XVI.. Medzi divácky najzaujímavejšie a najsledovanejšie programy veľkonočného trojdnia patrí Krížová cesta z rímskeho Kolosea, prostredníctvom ktorej si veriaci v mnohých krajinách pripomínajú posledné hodiny života Ježiša Krista, jeho utrpenie a ukrižovanie. Spomienka sa koná každoročne na Veľký piatok za účasti pápeža a niekoľko tisíc veriacich laikov z celého sveta. Od roku 1997 Slovenská televízia každý rok ponúka veriacim na Slovensku tento program spolu s viac ako 120 najvplyvnejšími televíznymi spoločnosťami sveta.

Slávnostné Služby Božie v Evanjelickom kostole v Starej Turej pri príležitosti 70 výročia úmrtia Kristíny Royovej, ktorá pochádzala z národne uvedomenej rodiny a takmer nepretržite žila na Starej Turej. V rodisku založila prvý protestantský misijný a charitatívny Spolok Modrého kríža vo vtedajšom Uhorsku. Ako jeho organizátorka sa venovala misijnej a sociálnej práci, založila útulok pre siroty a opustené deti, malú nemocnicu i starobinec. Súčasťou činnosti spolku bol aj boj proti alkoholizmu a úsilie o hospodárske povznesenie členov. Od začiatku 80. rokov 19. storočia časopisecky publikovala poviedky, neskôr na seba upozornila početnými románmi, novelami a básňami, tvorbou duchovných piesní (spoločne so sestrou Máriou Royovou).

Slávnostná sv. omša Benedikta XVI. z Krakova na záver jeho prvej zahraničnej cesty v Poľsku. Návštevu Poľska vykoná z úcty k svojmu predchodcovi Jánovi Pavlovi II., poľskému národu a obetiam koncentračného tábora Ausschwitz-Birkenau, kde sa spolu s poľskými rabínmi pomodlí za obete nemeckého nacionálneho socializmu .

Letncie, alebo Turíce boli pôvodne židovským sviatkom dožiniek, keď sa obetovali prvotiny chleba z nového obilia. V kresťanskej tradícii je tento sviatok spojený so zoslaním Ducha Svätého v podobe ohnivých jazykov na apoštolov. Táto udalosť sa stala 50 dní po zmŕtvychvstaní Ježiša Krista a považuje sa za vznik Cirkvi.
Obdobie päťdesiatich dní po Veľkej noci bolo od prvokresťanských čias chápané ako sviatočné obdobie. Cirkev veľmi intenzívne prežívala radosť z prítomnosti Vzkrieseného Pána ako predobrazu reality Božieho kráľovstva. Účasť na kráľovstve Božom znamenala podiel na Kristovom vzkriesení, nanebovzatí a plnosti Jeho Ducha. V procese rozlišovania jednotlivých nedieľ a sviatkov, v treťom storočí pod vplyvom židovských Letníc, vznikli aj svätodušné sviatky. Ich obsahom sú udalosti z prvých dvoch kapitol Skutkov svätých apoštolov, ktoré hovoria o zoslaní a naplnení Duchom svätým prvých kresťanov.
Tohtoročný sviatok zoslania Ducha Svätého si pripomenieme slávnostným zhromažde
ním z modlitebne Apoštolskej cirkvi v Košiciach.

Svätá Trojica je ústredným tajomstvom kresťanského vyznania viery. Len Boh ho môže dať poznať tak, že sa zjavuje ako Otec, Syn a Duch Svätý. Zmienka o Trojici sa objavuje v mnohých biblických výrokoch: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ (Mt 28,19). Výraz „Trojica“ (po grécky trias) prvýkrát použil Teofil z Antiochie okolo r. 180. Od 3. storočia náuka o Svätej Trojici – jeden Boh v troch Božských osobách – tvorí jeden z hlavných článkov kresťanskej viery. Nicejský ekumenický koncil v r. 325 zhrnul teologickú definíciu o Trojici do Nicejsko – carihradského vyznania viery. V r. 1334 pápež Ján XXII. dal súhlas, aby sa sviatok Svätej Trojice slávil v celej Cirkvi v prvú nedeľu po Turíciach.

Priamy prenos slávnosti Božieho Tela spojeného s procesiou v Bratislave. Svätá omša na sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi spojená s eucharistickou procesiou, ktorou sa vzdáva verejná úcta, oslava a adorácia skutočne a reálne prítomnému Kristovi vo Sviatosti Oltárnej. Hlavným celebrantom bude Mons. Ján Sokol, arcibiskup a metropolita za účasti apoštoského nuncia v SR Mons. Henryka Józefa Nowackého a bratislavského dekana Mons. Jána Formánka.. Svätá omša sa uskutoční v Bratislave na Primaciálnom námestí s ukončením po procesii na Františkánskom námestí.
Sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi ľudovo nazývaný Božie telo vznikol ako reakcia na teologické spory o Kristovej prítomnosti pri konsekrácii a v Eucharistii. V 13.storočí bolo zavedené pozdvihovanie hostie a kalicha ako prejav viery v skutočnú prítomnosť Krista. Bezprostredným dôvodom vzniku sviatku boli videnia augustiniánky bl.Juliany z Belgicka. Pápež Urban IV. v roku 1246 zaviedol sviatok Božieho tela pre Liežskú
diecézu a neskôr do celej Cirkvi. Prvá zmienka o eucharistickej procesii pochádza z roku 1277 z Kolína, odtiaľ sa rozšírila do Európy. V Rakúsko-Uhorsku sa tento zvyk udomácnil v 16.storočí.

Odovzdávanie viery v rodine bolo ústrednou témou V. svetového stretnutia rodín so Svätým Otcom, ktoré sa uskutočnilo počas druhého júlového víkendu v španielskej Valencii. V sobotu večer po deviatej hodine sa začalo stretnutie pápeža s rodinami. Počas programu odzneli viaceré svedectvá rodín. Bolesť i utrpenie. Smútok i radosť. To všetko bolo obsahom výpovedí rodín z celého sveta. Všetky však mali spoločného menovateľa – nádej. A radosť z toho, čo pre rodiny urobil Ján Pavol II.. Práve dielo svojho predchodcu ocenil vo svojom príhovore aj Benedikt XVI. Podľa Benedikta XVI. je rodina privilegovaným miestom, kde sa ľudská osoba učí dávať a prijímať lásku. Myšlienky a svedectvá boli doplnené skvostnými umeleckými vystúpeniami, medzi ktorými vynikli najmä Filharmónia mesta Valencie a známa operná diva Monserrat Caballé. V nedeľu 9. júla vyvrcholilo stretnutie rodín slávnostnou svätou omšou, ktorú celebroval pápež. Pred odchodom počas modlitby Anjel Pána pápež Benedikt XVI. poďakoval všetký
m organizátorom za prípravu stretnutia. Zároveň oznámil miesto budúceho stretnutia, ktoré sa uskutoční v roku 2009 v meste Mexiko-City.
Slovenská televízia odvysiela zostrih záznamu sobotňajšieho večerného programu z V. Celosvetového stretnutia rodín s pápežom Benediktom XVI. vo Valencii dnes 16. augusta od 20:00 hod. na Dvojke.

Slávnostné služby Božie pri príležitosti inštalácie Generálneho biskupa ECAV, Mgr. Miloša Klátika PhD. v evanjelickom kostole v Petržalke. Generálny biskup sa volí na obdobie 6 rokov a je najvyšším predstaviteľom ECAV na Slovensku. Novozvolený generálny biskup Klátik bol doteraz farárom v Petržalke a je zároveň pedagógom na Evanjelickej teologickej fakulte Univerzity Komenského.

Priamy prenos slávnostnej svätej omše na sviatok Všetkých svätých z farského kostola a z cintorína v Banskej Bystrici. Sv. omšu celebruje Mons. Rudolf Baláž - banskobystrický diecézny biskup.

Vianoce sú pre všetkých kresťanov radostným sviatkom v ktorom si pripomínajú Vtelenie Božieho Slova. Boží Syn, Ježiš Kristus, prorokmi ohlásený a zasľúbený Mesiáš, prišiel doprostred ľudského sveta, aby zdieľal s človekom všetko, čím žije. Prvý sviatok vianočný si kresťania pripomínajú Kristovo narodenie v Betleheme. Historicky sa tento sviatok objavuje 25.decembra po prvýkrát v Ríme, v roku 336. Pri ustanovení toho dátumu po predchádzajúcich výpočtoch bolo zrejme ovplyvnené aj snahou prekryť pohanské sviatky zimného slnovratu. Štedrý deň spolu s Prvým sviatkom vianočným sú vrcholom Adventnej doby očakávania a pôstu a zároveň radostným naplnením Božej lásky ponúknutej človeku.