Slovenská televízia

Seriál Sedem rockových vekov skúma hudbu, ktorá bola soundtrackom populárnej kultúry a definovala každú generáciu od 60. rokov minulého storočia. Najväčší umelci, speváci, spisovatelia a producenti vysvetlia, ako rock vznikal, šíril sa a vyvíjal sa.
Začiatkom 60-tych rokov bola hudba pre tínedžerov bezpečná, sladká a zľahka bezduchá. Rozhlasový éter zaplavovali piesne vyprodukované popovými tímami hudobných skladateľov vo fabrikách ako bola New York´s Brill Building pre spevákov ako Bobby Vinton a Bobby Vee. No v roku 1965 si generácia odbojných tínedžerov, ktorá vyrástla na americkej černošskej bluesovej hudbe, vytvorila vlastný, adrenalínom nabitý, nový zvuk.. Rock! The Who priniesli postoj a hluk. Rolling Stones priniesli frajerinu a sex. Dokonca aj Bob Dylan sa nechal inšpirovať novou vlnou roku z Británie. No skladbami, ktoré mali posolstvo a význam, dodal rocku politický rozmer... To čo sa dialo, bola podľa mnohých revolúcia. Toto je príbeh o tom, ako sa spojila hudba, skupiny a mágia, aby v roku 1965 vytvorili najvzrušujúcejšie a najelektrizujúcejšie hudobné hnutie... Prvú dobu rockovú.

V roku 1967 mala roková hudba zažiť revolúciu, hoci to tak podľa vtedajších hudobných rebríčkov nevyzeralo. No potom vydavateľstvo EMI podpísalo zmluvu so skupinou, ktorá zmenila britskú hudobnú scénu. Jej názov bol Pink Floyd. Arnold Layne, prvý singel skupiny bol príbehom o transvestitovi, ktorý kradol spodnú bielizeň. Nebol to práve námet, ktorý by bol jasne zameraný na okamžitý úspech v hitparádach. Existujú analógie medzi týmto a tým, čo robili Velvet Underground v tom čase v New Yorku. Snažili sa testovať hranice roku spôsobom, akým sa to dovtedy neodvážila urobiť ani jedna skupina. Obe tieto kapely a po nich celý rad ďalších prispeli k tomu, že rock stal divadelnou atrakciou vo veľkom štýle. Spôsobili hudobné zemetrasenie, ktoré malo otriasť všetkými nasledujúcimi rockovými vystúpeniami. Bola to druhá doba rocková.

New York 1975 – upadajúce mesto, v ktorom nebolo žiadna zábava. Londýn v tom istom roku – tiež žiadna sláva. Obe mestá akoby zablúdili a podľa mnohých mladých hudobníkov sa to isté stalo aj rocku. Na oboch stranách Atlantiku sa usilovali o opätovné spojenie s pravým duchom rockovej hudby. A tak sa krátky čas hrala hudba, ktorá mala v sebe vášeň a súčasne zúrivosť – bol to punk. Punk bol spôsob komunikácie medzi dvoma mestami. Londýn sa učil z prístupu a štýlu Newyorčanov, ako napríklad Petti Smithovej – a bol inšpirovaný minimalistickým zvukom Ramones. Londýnske kapely, akými boli Sex Pistols a The Clash potom vytvorili punk rock, ktorý bol špecificky britský. V tomto príbehu o dvoch mestách sa z tých najhorších čias stali tie najlepšie – a tu sa začína tretí vek rockový.

Keď sa mladému mechanikovi Tonymu Iommimu stal pracovný úraz, pri ktorom prišiel o končeky prstov, vyzeralo to pre tohto amatérskeho gitaristu, ktorý sa chcel stať profesionálnym hudobníkom, zle-nedobre. Táto nehoda však mala paradoxne zmeniť rockovú históriu. Tony sa totiž nechcel vzdať len tak ľahko. Bol odhodlaný nájsť spôsob ako v hraní pokračovať. Nakoniec si začal vyrábal končeky prstov z fľaše na saponát, ktoré predtým roztavil. Napasoval si ich na prst a potom ich drhol šmirgľom. A keď si na gitare trocha uvoľnil struny, ľahšie sa mu hralo a súčasne bol zvuk gitary hutnejší. Spolu s búšivým hlasom Ozzyho Osbourna to pozdvihlo zvuk ich kapely Black Sabbath, čím sa v rokovej hudbe začal nový vek - vek Heavy Metalu. Black Sabath inšpirovali dve generácie metalových velikánov - počnúc do kože oblečených Judas Priest, až po kráľov trashmetalu, skupinu Metalica. Toto je príbeh heavy metalu, ktorý sa stal svetovým fenoménom. A napriek tomu, že ho kritici nenávideli, prežil zo všetkých rokových štýlov najdlhšie.

Začiatkom 70-tych rokov sa rockovou hudbou prehnala mohutná smršť s hukotom, ktorý bol dosť silný na to, aby naplnil futbalové štadióny. Jej meno je Led Zeppelin - kapela, ktorá sa stane prvým gladiátorom štadiónového rocku. V priebehu nasledujúcich 20-tich rokov sa štadiónový rock stane elitným klubom, ktorého členmi sa bude môcť stať len niekoľko hudobných skupín. Prostredníctvom globálnej štadiónovej šou tieto kapely zistili nielen to, že ich hudbu na celom svete počúvajú, ale že by tento svet pomocou nej mohli pomôcť aj zmeniť. Ako povedal Bob Geldof: "Mali sme pred sebou celú planétu a ukázalo sa, že svetová lingua franca nie je angličtina, ale že je ňou rock and roll." Toto je príbeh veku štadiónového rocku, keď úžasní umelci preniesli hudbu na globálne javisko a hrali o najvyššie méty.

Seattle, Washington. Hudobná metropola sveta začiatku 90-tych rokov. Domov grunge, tínedžerského ducha a kráľov alternatívneho rocku – Nirvany. Kapela, ktorá priniesla zvuk amerického undergroundu širokým masám poslucháčov. V Kurtovi Cobeinovi mala Nirvana umelca neobvyklej sily, ktorý dal hlas celej generácii. Úspech Nirvany dostal Seattle na hudobnú mapu. Do tohto mesta prišla dokonca aj kapela, ktorá položila základy alternatívneho rocku, REM. Keď sa stretliREM a Nirvana, bola to jedna z najväčších udalostí v histórii rocku. Avšak šanca na to, aby sa dve najväčšie rockové kapely sveta stretli na tom istom pódiu bola malá, pretože Kurt Cobain upadal do depresií a drogovej závislosti, a nikto ho nedokázal pred tým zachrániť. Toto je príbeh veku alternatívneho rocku, keď pár kapiel obnovilo autenticitu rocku, jeho zmysel a zaujatie pre hudbu. A pretrvávajúceho dedičstva umelca, ktorého vplyv je v rocku dodnes citeľný.

Celé roky bola nezávislá scéna dobre stráženým tajomstvom britskej hudby a bola miestom, kde rástla generácia rockových stratených existencií. Nezávislá hudba pre mnohých predstavovala niečo ako členskú kartu outsiderského gangu a bola akýmsi protestom proti všetkej hudobnej nevýraznosti. No potom sa nezávislá hudba zmenila na brit pop, Oasis a ich najväčší konkurenti Blur prerazili do rádií a do britského bulváru. Ich triumf bol taký veľký, že Noel Gallagher z Oasis na istý čas ovládal britský rock. Toto je príbeh o tom, ako sa britská nezávislá hudba dostala na svetlo sveta. O ceste z manchesterských nočných klubov do sídiel v miestnych grófstvach. Príbeh o úspechutakom úžasnom, že ďalšia generácia musela túto hudbu znovu pretvoriť, aby ju mohla priniesť do 21. storočia.