Slovenská televízia

Island, ostrov pri polárnom kruhu medzi Nórskom a Grónskom. Počas doby ľadovej bol úplne zaľadnený. Ešte aj dnes pokrýva desať percent jeho povrchu ľadovec. Tu sa zrodil Vatnajökul, ľadovec veľký skoro ako Korzika. Veľké kusiská ľadu pomaly odnáša more. Prvým trvalým obyvateľom Islandu bol údajne nórsky náčelník Ingölfur Arnarson. Na ostrove si postavil farmu a miesto, ktoré nazval Rejkjavík, sa časom stalo hlavným mestom ostrova. Arnarsona čoskoro nasledovali ďalší. Kým v Nórsku bolo osídľovanie obmedzené a v krajine vládli vnútorné rozbroje, Island im pripadal ako slobodná krajina neobmedzených možností. "Múzeum 871 plus mínus dva roky", pomenované podľa približného času príchodu prvých osadníkov, stojí na mieste, kde sídlil Arnarsonov klan.

Za kopami hlušiny, vytvorenými s vidinou rýchleho zbohatnutia, leží opustená baňa. Humberstone - mesto duchov, opustené asi pred polstoročím. Ako všetky bane na liadok v Chile aj Humbrstone roku 1960 zavreli. Ostal len vietor a ticho. Ticho, v ktorom občas počuť dych minulosti. Prázdnota zarámovaná v hrdzavom železe. Kedysi biele domy stoja v rade, jeden vedľa druhého. Keď sa ťažba skončila, prišiel úpadok. Ani v Humberstone sa čas nezastavil. Napriek koncu sú spomienky v mysliach starších stále živé.

V roku 1783 si glasgowský podnikateľ David Dale uvedomil, že voda nemusí slúžiť len umelcom ako inšpirácia, ale že možno využiť jej energiu na poháňanie strojov. V údolí rieky Clyde vybudoval najväčšiu pradiareň bavlny v Európe spolu s modernou komúnou pre zamestnancov. Po ňom ju zdokonaľoval riaditeľ Robert Owen, zakladateľ sociálnej revolúcie. Tu sa snažil zaviesť do praxe sociálny zmier a efektívnu produktivitu. V komúne vyrástli prvé škôlky, školy, zdravotné stredisko, skrátil sa pracovný čas.

Nórsko - kto vysloví toto slovo, pomyslí si na fjordy. Nikde na svete nejestvuje podobná krajina ako táto. A mnohí hovoria: Je to skutočný raj. Zo všetkých nórskych fjordov je najslávnejší Geiranger. Dedinka Geiranger je najstarší cieľ turistov v Nórsku. Väčšina z nich sem prichádza na lodi, prejdú sa pár metrov po súši a nakúpia si suveníry. Alebo presadnú na autobus a nechajú sa trochu povoziť po horách. Ale ako by sa dedina, v ktorej vládne už stovku rokov turizmus, mohla nezmeniť! Dnes tu nájdete zopár príliš veľkých hotelov, priveľa obchodov so suvenírami a múzeum fjordov s odvážnou architektúrou. Napriek tomu ostal Geiranger tou obcou, akou vždy bol.

Začiatkom prvého storočia sa rímska ríša po chaose a občianskej vojne vrátila k jednotnosti a vojenskej sile. Víťazné vojská v severnej Afrike, pri Dunaji a Rýne dodali Rímu nimbus neporaziteľnosti. Napriek tomu začali Rimania zriaďovať hranice v dĺžke až sedemtisíc kilometrov. Medzi Rýnom a Dunajom boli provincie Horná Germánia a Récia oddelené hranicou Limes na východe a severe. Spočiatku iba strážna cesta sa v polovici druhého storočia zmenila na impozantný hraničný priestor – prejav demonštrácie moci. Na severovýchode ríše určoval priebeh rímskej Limes Dunaj. Táto rieka, ako dôležitá obchodná a dopravná cesta, spájala Čierne more so strednou Európou. V Castra Regina, dnešnom Regensburgu, bdela nad vodnou hranicou légia v počte päť tisíc mužov. Ďalej na juh, blízko prielomu Dunaja pri Weltenburgu, potom rímski geodeti zalomili Limes pri mieste zvanom Haderfleck rovno na západ. v konečnej podobe sa na bezmála päťstopäťdesiatich kilometroch medzi Dunajom a Rýnom týčilo vyše deväťsto strážnych veží...

Prvé zmienky o chorvátskej osade "Sibinium" pochádzajú až z roku 1066. Vďaka
spoľahlivému opevneniu sa však mohlo mesto rýchlo rozvíjať. Za blahobyt vďačilo moru:
výhodnej polohe, prístavu, lodeniciam a moreplavbe. Svätojakubská katedrála v Šibeniku
patrí medzi výnimočné diela v dejinách architektúry. Novostavbu v srdci starého mesta
vysvätili v roku 1547. Svojou rafinovanou jednoduchosťou budila všeobecný obdiv. Od tej
doby sa mohol aj Šibenik radiť k významným kultúrnym centrám Dalmácie.

Severotalianska metropola Verona je vďaka anglickému dramatikovi Wiliamovi
Shakespearovi navždy spätá s príbehom lásky Romea a Julie. Hoci turisti navštevujú Veronu
najmä kvôli najslávnejšiemu mileneckému páru v dejinách, nie dvaja zaľúbenci boli
dôvodom, prečo Veronu zapísali medzi svetové kultúrne dedičstvo. UNESCO sa zhodlo, že
Verona výnimočným spôsobom reprezentuje koncept opevneného mesta v rôznych štádiách
vývoja európskych dejín.

Maori prišli na Nový Zéland pred 1500 na obrovských kanoe. Ngatoroirangi -
vysokopostavený kňaz - sa vylodil so svojou družinou uprostred Severného ostrova. Aby si
uplatnil nárok na krajinu okolo hory Tongariro, musel na jej vrchole zapáliť oheň. Maorijský
kmeň Tuwharetoa, ktorý tam vtedy prišiel s Ngatoriorangim, žije ešte aj dnes na jej upätí. Pre
Tuwharetoov je Tongariro prameňom many - ich moci. Odpočívajú tu ich predkovia a hora
dokazuje ich nárok na tento kus zeme. Náčelník Tukino Te Heuheu chcel zabrániť tomu, aby
ich zem prešla do súkromných rúk, a tak daroval horu v roku 1887 vláde Nového Zélandu -
pod podmienkou, že ju bude chrániť pre všetkých ľudí. Posvätná hora Tongariro sa tak stala
prvým národným parkom Nového Zélandu.

Prvá kapitola krvavých dejín sa začala v septembri 1513. V tom čase sa týmto dažďovým
pralesom túlali hordy Španielov, ktorí dychtili po zlate a hľadali poklady Južnej Ameriky.
Sprvu však nenarazili na korisť, ale na more, ktoré dosiaľ nepoznal žiadny Európan. Podarilo
sa im objaviť Tichý oceán. Zakrátko tu vyrástla prvá španielska osada. Na tichomorskej
strane konečne Španieli našli to, čo tak veľmi hľadali - zlato. Šlo o zlato Inkov v Peru.
O tento kút Zeme sa bili naďalej, k Španielom pribudli USA. Postavili si tu vlastný prieplav,
usadili sa po oboch brehoch a zostali tu až do roku 1999.