Slovenská televízia

Čo všetko o Slovensku vieme? Máme okrem Jánošíka a zopár zrúcanín aj niečo ďalšie? Je stred Európy naozaj miesto, kam dorazí všetko dôležité príliš neskoro? Musíme kvôli svetovým unikátom cestovať za hranice? Nemusíme! Bez problémov môžeme konkurovať svetu, lebo nikde inde nenájdeme také poklady, ako u nás
doma. Stačí sa okolo seba pozrieť pozornejšie a zistíme, že to najvzácnejšie máme častokrát rovno pod nosom.

Od polovice 20. storočia sa vyše 30 krajín snaží využiť materiál známy ako penový hliník. No iba slovenskí vedci dokázali vyvinúť také výrobné postupy, aby boli súčiastky z kovovej peny vhodné pre sériovú výrobu. Upriamili tak pozornosť svetovej vedy do stredu Európy a nový hliníkový materiál je dnes aj súčasťou áut Ferrari.

Slovensko je malá krajina a priznajme si, že svet o nej veľa nevie. Máme síce prekrásnu prírodu, bohaté kultúrne dedičstvo, šikovných ľudí, výnimočné mozgy aj nadané talenty, ale úprimne – toto má takmer každá krajina na svete a väčšinou je to prinajmenšom väčšie, vyššie, viac, známejšie.
Napriek tomu sme my, Slováci, na naše pamiatky aj prírodu skutočne hrdí, radi sa nimi pýšime a aj argumentujeme, keď hľadáme dôvody pre zahraničných návštevníkov, prečo by mali navštíviť práve našu krajinu. Preto je šokujúce, že o tých najväčších pokladoch toho vieme veľmi málo. Často sa skrývajú priamo pod nosom, a nám by ani nenapadlo, že tu môžeme mať unikáty svetového významu, alebo že od nás môžu brať nápady a inšpiráciu najväčšie svetové mocnosti.
Všetci zrejme poznáte pojem slovenské tango, málokto však vie povedať viac ako mená dvoch, troch skladieb. Čo však tento pojem znamená a kedy sa to celé začalo? Zlatá éra tanga sa datuje k medzivojnovému obdobiu, kedy k nám dorazili kultúrne vplyvy z južnej Ameriky, aj z Argentíny, ku ktorej sa viaže pôvod tanga. Na Slovensku sa však vyvinula jedinečná forma tohto hudobného štýlu, mäkšia, bližšia naturelu našinca. Je to tango, ktoré si môže aj sám zaspievať, do ktorého sa môže vcítiť, nejedná sa o inštrumentálne skladby, ktoré sú pre našincov príliš abstraktné.
Krátky dokument objasňuje nielen vznik fenoménu, ktorý v hudobnej histórii dostal označenie Slovenské tango, ale venuje sa aj prvenstvu jeho vzniku. Tu bol dlhé roky "spor" medzi dvoma autormi: Alexandrom Aranyosom a Dušanom Pálkom.

Čo všetko o Slovensku vieme? Máme okrem Jánošíka a zopár zrúcanín aj niečo ďalšie? Je stred Európy naozaj miesto, kam dorazí všetko dôležité príliš neskoro? Musíme kvôli svetovým unikátom cestovať za hranice? Nemusíme! Bez problémov môžeme konkurovať svetu, lebo nikde inde nenájdeme také poklady, ako u nás
doma. Stačí sa okolo seba pozrieť pozornejšie a zistíme, že to najvzácnejšie máme častokrát rovno pod nosom.

Legendami je opradená postava neznámeho majstra, autora gotického – dnes už nejestvijúceho oltára v kostole sv. Kataríny v Banskej Štiavnici. Anton Hykisch napísal o ňom román aj rozhlasovú hru. V jeho podaní je to dramatický a vzrušujúci príbeh. Historik umenia sa nám záhadnú postavu pokúsi priblížiť na základe faktov. Objavíme aj fragmenty oltára, ktoré sú v zbierkach galérií okolitých krajín. Zaujímavosťou je, že jedna z oltárnych tabúľ ukrýva autogram aj rok svojho vzniku na základe ktorého sa podarilo časovo aj autorsky identifikovať gotické pamätihodnosti uznávané v okolitých krajinách.

Dnes sa už hovorí o Slovensku ako o krajine zlatých hlasov. Pričinili sa o to operné divy, ktoré žali úspechy po celom svete.
Edita Grúberová, soprán, narodila sa r. 1946 v Bratislave, dlhoročná sólistka Viedenskej štátnej opery, spievala na všetkých významných operných scénach (Londýn, Paríž, New York, Miláno)
Lucia Popp, soprán, 1939 – 1993, rodáčka zo Záhorskej Vsi, po absolvovaní VŠMU v Bratislave dostala angažmán vo Viedenskej štátnej opere, neskôr sa stala členkou operného súboru v Kolíne n/R., triumfovala v Metropolitnej opere v New Yorku, zomrela v Mníchove, pochovaná je v Bratislave
Gabriela Beňačková – Čápová, soprán, narodila sa 1947 v Bratislave, krátko po absolvovaní VŠMU sa stala sólistkou ND v Prahe. Hosťovala na popredných operných scénach (Viedeň, Mníchov, Londýn, New York)

Slovensko je malá krajina a priznajme si, že svet o nej veľa nevie. Máme síce prekrásnu prírodu, bohaté kultúrne dedičstvo, šikovných ľudí, výnimočné mozgy aj nadané talenty, ale úprimne – toto má takmer každá krajina na svete a väčšinou je to prinajmenšom väčšie, vyššie, viac, známejšie.

Napriek tomu sme my, Slováci, na naše pamiatky aj prírodu skutočne hrdí, radi sa nimi pýšime a aj argumentujeme, keď hľadáme dôvody pre zahraničných návštevníkov, prečo by mali navštíviť práve našu krajinu. Preto je šokujúce, že o tých najväčších pokladoch toho vieme veľmi málo. Často sa skrývajú priamo pod nosom, a nám by ani nenapadlo, že tu môžeme mať unikáty svetového významu, alebo že od nás môžu brať nápady a inšpiráciu najväčšie svetové mocnosti.

Vždy, keď v malej dedinke nájdeme zatúlaný kostolík, prekvapí nás svojou skromnosťou a vekmi, ktoré od svojho vzniku prestál. Pritom po Slovensku ich sú roztrúsené desiatky. Nenápadne ukryté medzi domčekmi, či na kopci za posledným domom, čakajú, kto z okoloidúcich nazrie dnu a v príjemnom chládku objaví jeho malý klenot - vzácnu stredovekú nástennú maľbu. Vtedy sa pre niekoho všedná náboženská stavba zmení na jedinečnú historickú pamiatku.
Všetky kostoly pochádzajú z konca 13. storočia, až po začiatok 15. storočia. Ich nástenné maľby sú typické pre územie bývalého Uhorska, kam prišli robiť maliari zo severného Talianska. Mohli to však byť aj maliari, ktorí v Uhorsku, či priamo na Gemeri vyrastali, teda autorom ktorejkoľvek nástennej maľby mohol byť aj majster, ktorého priučil takýto pôvodný taliansky maliar.

Slovensko je malá krajina a priznajme si, že svet o nej veľa nevie. Máme síce prekrásnu prírodu, bohaté kultúrne dedičstvo, šikovných ľudí, výnimočné mozgy aj nadané talenty, ale úprimne – toto má takmer každá krajina na svete a väčšinou je to prinajmenšom väčšie, vyššie, viac, známejšie.

Napriek tomu sme my, Slováci, na naše pamiatky aj prírodu skutočne hrdí, radi sa nimi pýšime a aj argumentujeme, keď hľadáme dôvody pre zahraničných návštevníkov, prečo by mali navštíviť práve našu krajinu. Preto je šokujúce, že o tých najväčších pokladoch toho vieme veľmi málo. Často sa skrývajú priamo pod nosom, a nám by ani nenapadlo, že tu môžeme mať unikáty svetového významu, alebo že od nás môžu brať nápady a inšpiráciu najväčšie svetové mocnosti.

Napriek tomu, že Slovensko patrí rozlohou medzi menšie štáty, čo sa týka minerálnych prameňov, patríme k svetovým veľmociam. Na našom území sa nachádzajú všetky známe typy minerálnych vôd a dokopy máme viac ako neuveriteľných 1500 prameňov. Niektoré pramene sa využívajú v kúpeľných zariadeniach na balneoterapiu a len približne stotina z existujúcich prameňov sa využíva na distribúciu do obchodných sietí.
Pôvod minerálnych vôd sa rozdeľuje do troch kategórií. Existujú vadózne, morské a juvenilné vody. Zdrojom vadóznych vôd sú zrážky, ktoré sa dostanú pod zemský povrch, prenikajú do hlbších častí Zeme, kde sa obohacujú o rozpustené zložky z horninového prostredia. Iniciálna voda morskej vody pochádza z geologickej minulosti. Takáto voda sa uchovala v panvových systémoch a dodnes sa vyskytuje napríklad na Žitnom ostrove. Juvenilná voda je taká voda, ktorá sa nikdy nezúčastnila hydrologického obehu a je priamo vytlačená z horninového prostredia Zeme. Každá minerálna voda obsahuje iné rozpustené zložky. Napríklad môže ísť o vápnik, horčík, hydrogenuhličitany, sírany, ale aj rôzne stopové prvky ako selén, fluór alebo kyselina kremičitá. Obsah týchto rozpustených prvkov závisí od toho, z akého horninového prostredia pochádza voda.
Budúcnosť našich minerálnych zdrojov závisí aj od spôsobu ich využívania v súčasnosti. Prevádzkovateľ zdroja by mal dodržiavať povolené množstvo čerpanej vody určované na základe hydrogeologických meraní. Prečerpávanie zdrojov minerálnych vôd môže viesť k znehodnoteniu takéhoto zdroja, či už sa to týka jeho životnosti alebo parametrov, čo znamená aj zníženie mineralizácie vody.

Slovensko je malá krajina a priznajme si, že svet o nej veľa nevie. Máme síce prekrásnu prírodu, bohaté kultúrne dedičstvo, šikovných ľudí, výnimočné mozgy aj nadané talenty, ale úprimne – toto má takmer každá krajina na svete a väčšinou je to prinajmenšom väčšie, vyššie, viac, známejšie.
Napriek tomu sme my, Slováci, na naše pamiatky aj prírodu skutočne hrdí, radi sa nimi pýšime a aj argumentujeme, keď hľadáme dôvody pre zahraničných návštevníkov, prečo by mali navštíviť práve našu krajinu. Preto je šokujúce, že o tých najväčších pokladoch toho vieme veľmi málo. Často sa skrývajú priamo pod nosom, a nám by ani nenapadlo, že tu môžeme mať unikáty svetového významu, alebo že od nás môžu brať nápady a inšpiráciu najväčšie svetové mocnosti.
V posledný februárový deň roku 2010 došlo na východe Slovenska, v dedinke Vyšný Klátov k pádu meteoritu. Napriek veľkej oblačnosti hlásilo množstvo ľudí neobyčajne jasný úkaz na oblohe. Hoci bol meteorit nájdený v katastri obce Vyšný Klátov, bol pomenovaný ako „Košice“. Je to vôbec prvý nájdený meteorit na slovenskom území a 14-ty na svete, ktorého trajektória je vypočítaná, čiže vieme, z ktorej časti slnečnej sústavy k nám priletel. Prvým materiálom, ktorý dal vedcom indície o páde boli záznamy zo súkromných bezpečnostných kamier z okolia Budapešti. U nás bolo v noc pádu veľmi zamračené, takže videokamerová sieť nezachytila pohyb meteoritu.Po tom, ako bola vypočítaná oblasť dopadu sa astronómovia a nadšenci vybrali do terénu a hľadali meteorit. Keďže v takýchto prípadoch sa môže jednať o aj úlomky menšie ako päť centimetrov na ploche dvadsať kilometrov štvorcových, je to ako hľadať ihlu v kope sena. Vôbec sa to nemusí podariť, najmä keď sa jedná o zložitý terén.
Meteorit „Košice“ bol skúmaný elekrónovým mikroanalyzátorom, mikrosondou, teda prístrojom, ktorý skúma bodové analýzy minerálov a ich chemické zloženie. Pozorujú sa vlastnosti minerálov, ich vzájomné vzťahy a porovnávajú sa s inými minerálmi. Košický meteorit obsahuje kremičitany alebo silikáty a niklové železo, kamacit a tényt.
Okrem meteoritu Košice sa na našom území našiel v devätnástom storočí meteorit „Oravská magura“, ktorý obsahoval veľké množstvo železa a kováči z neho kuli kvalitné meče. Prvý krát bol meteorit využité na iné ako vedecké účely.