Slovenská televízia

Pripravte sa na to, že uvidíte Zem ako nikdy doteraz. Sprievodcom je známy fotograf Yann Arthus-Bertrand, ktorý z pohľadu zhora zachytáva tie časti našej planéty, ktoré sú najviac ohrozené.
Pri pohľade z výšky na Zem vidíme, že nepatrí len nám. Delíme sa o ňu so všetkým živým a všetko živé spolu nejako súvisí. Za posledných 30 rokov sme prišli o takmer 30% toho, čo žije na Zemi. Preto by mal človek začať robiť niečo, aby tento negatívny trend zastavil a uchránil tak biodiverzitu, potrebnú pre zachovanie života na našej planéte. Na svete je totiž ohrozený každý štvrtý druh cicavcov, každý ôsmy druh vtákov a každý tretí druh rýb! Ideálne miesto na úvahy o rozmanitosti života je Keňa, kam sa tvorcovia dokumentu vybrali sledovať voľne žijúce šelmy, ako aj problematické spolunažívanie ľudí a slonov. Vybrali sa tiež na miesto, kde prebieha jedno z najväčších sťahovaní v živočíšnej ríši, keď jeden a pol milióna pakoní prekročí rieku cestou z Tanzánie. Ostávajú za nimi tisícky mŕtvol. Fotograf Yann Arthus-Bertrand, sprievodca programu, nás zavedie aj do Konžskej demokratickej republikY, kde bolo zabitých 30 000 hrochov a negatívne následky sa už prejavujú.

V druhej časti seriálu programu sa vyberieme do Tasmánie, južne od Austrálie, kde vypaľujú lesy napalmom.Túto radikálnu metódu, pri ktorej hynú stáročné tasmánske eukalypty, tu používa lesný priemysel na to, aby získal ďalšiu pôdu pre plantáže. Zaletíme tiež do južnej Číny, kde sa nachádza poklad na liečenie malárie - palina jednoročná. Nie je to ani zďaleka jediná rastlina, ktorá má liečivé účinky - na svete dnes používa rastliny na liečenie 75% ľudí. Ľudstvo si však napriek tomu svoju prírodnú lekáreň ničí. Len v Európe do 100 rokov vymizne odhadom 15 až 40% rastlín a tie nám raz môžu chýbať. Sprievodca programom nám tiež ukáže, že človek sa hrá na všemohúceho, no stačí, aby do vody nasadil o čosi dravšiu rybu, a rovnováha v najväčšom jazere Afriky je navždy narušená. Na záver budeme svedkami toho, ako topenie ľadovcov komplikuje Inuitom bežný život a ako na to dopláca aj pán ľadu, biely medveď, ktorému pri takomto trende hrozí, že do 100 rokov vyhynie.

Tretia časť dokumentárneho cyklu nás zavedie na Blízky Východ, na púšť, kde voda má ozajstnú hodnotu. Tvorcovia filmu sa rozhodli upozorniť na hrozby, ktoré visia nad sladkou vodou. Nad tou vodou, ktorou síce plytváme, no vôbec si to neuvedomujeme, lebo nám nechýba. Pozrieme sa do Izraela, Palestíny, Jordánska, troch krajín, kde sa koncentrujú všetky problémy súvisiace so sladkou vodou. Tento najsuchší región na zemeguli obýva päť percent celosvetovej populácie, no tí majú k dispozícii len jedno percento sladkej vody celej planéty.

Púšť nemusí vždy znamenať definitívny koniec vegetácii. Príkladom je Negevská púšť na juhu Izraela pomaly ustupuje Jatirskému lesu. Olivovníky, cyprusy, borovice, pistácie. Les uprostred Negevskej púšte bol snom jedného muža: Davida Ben Guriona, jedného zo zakladateľov Izraela. Štyri milióny stromov púšť zastavili. Rastú tam nové dediny a človek získava nové územie. Ten les je umelý, je to dielo ľudských rúk. Prvý strom tam zasadili v roku 1963, dnes má Jatirský les tritisíc hektárov. Najväčší les krajiny nemá ani štyridsať rokov. Kým na celom svete sa pre sucho a zlé využívanie pôdy okolo 600 miliónov hektárov, čo je jedenásťnásobok veľkosti Francúzska, mení na púšť, v Izraeli vymysleli, či skôr zdokonalili púštne poľnohospodárstvo....So suchým podnebím sa po svojom vysporiadali aj v jednej časti Mali.. V tejto krajine skoro nikdy neprší, no tamojší národ Dogonov sa aj bez vody stal najväčším pestovateľom cibule na africkom kontinente. Najdôležitejší zdroj ich príjmov existuje vďaka príkladnému hospodáreniu s vodou...

Keď astronauti prvýkrát videli Zem z vesmíru, boli prekvapení, že je modrá. Je to normálne, keďže more pokrýva 72 % povrchu našej planéty. 70 % kyslíka, ktorý vdychujeme, pochádza z mora. Produkujú ho miliardy mikroskopických rias, ktoré žijú na hladine oceánov. Morské zdroje nám pripadajú nevyčerpateľné, no nie sú. Likvidujeme ich rybolovom a z mora si robíme odpadkový kôš. Ak nezačneme hneď konať, škody, ktoré napáchame, budú nenapraviteľné.

Ak sa spotrebiteľ uspokojí s potravinárskymi výrobkami nízkej kvality, musí si zvyknúť na znečistené životné prostredie, napríklad na zelené prílivy v moriach. Riešenie majú kupujúci v peňaženkách. Spotrebitelia musia pri výbere potravín uprednostniť produkty zaručujúce rešpektovanie ochrany životného prostredia a kvality výrobkov. Riešenie súčasných poľnohospodárskych problémov je teda v rukách spotrebiteľov.

"Nie Zem patrí človeku, ale človek patrí zemi." Túto vetu vyslovil tu, v Spojených štátoch, pred vyše storočím indiánsky náčelník Sediaci býk. Nik ho nepočúval. Dnes najviac zaťažujú Zem práve Spojené štáty. Na vine sú však všetky priemyselné krajiny. Za päťdesiat rokov, za jeden ľudský život, sme našu planétu zničili viac, než za celú dovtedajšiu históriu ľudstva.To, že na Zemi neustále rastie počet jej obyvateľov, zmeníme len ťažko. No aby sme sa mohli voziť, hriať, jesť, aby sme si poradili s vlastnými odpadkami, však musíme uzavrieť novú zmluvu s prírodou. A to sa týka každého z nás. Dnes nás tvorcovia seriálu zavedú na druhý koniec sveta, aby nás zoznámili s mužmi a ženami, priekopníkmi nového vzťahu k prírode.

V roku 2007, po prvýkrát v histórii ľudstva, žila viac ako polovica svetovej populácie v mestách. Dnes nás je šesť a pol miliardy a v roku 2050 nás bude určite deväť a možno aj dvanásť miliárd. Mestá musia uplatniť iný prístup k prírode. Len nové technológie na to stačiť nebudú. Nutne potrebujeme zdravý ekosystém. Vývoj sa už začal. Napríklad Florida spustila najväčší program obnovy svojho prírodného prostredia. V Everglades pochopili, že obyvatelia miest potrebujú faunu a flóru.