Slovenská televízia

Marek Ormandík patrí medzi najvýznamnejších slovenských výtvarníkov strednej generácie.
Venuje sa maľbe, kresbe a knižnej ilustrácii, plagátom aj grafickému dizajnu.
Spoločným menovateľom celej jeho tvorby je zachytenie života človeka v jeho mnohotvárnom časopriestore so živými i neživými rekvizitami.
V Ormandíkovej maliarskej tvorbe je mytologický chaos, možno v nej badať biblické výjavy, scény z rozprávok a detských hier a tiež antické príbehy.
Minulosť a prítomnosť, časovosť a nadčasovosť. To všetko znázornené maliarskou skratkou a naivistickou drobnokresbou. Vychádza z toho psychologický realizmus. Na jeho obrazoch sú osoby, ktoré ako keby sme už kedysi dávno v rôznych situáciách spoznali a vídavame či stretávame ich neustále, každodenne.
Predstavujú totiž prototypy. Sú existencionálnymi prízrakmi, ktoré vypovedajú o hodnote ľudského osudu.

Ľudovít Hološka je poprednou osobnosťou slovenského výtvarného umenia.
Okrem výtvarnej - umeleckej činnosti sa venuje aj pedagogike - od roku 2001 je vysokoškolským profesorom a prodekanom na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
Ilustroval viac ako 80 knižných titulov, prispieval do odborných časopisov (Romboid, Výtvarný život, Profil) a je autorom viacerých kníh o výtvarnom umení.
Výtvarné záujmy Ľudovíta Hološku sú široké - krajina, architektúra, portrét, telo a figúra, farba a tvar, znak a ikona.
Výtvarné ponímanie jeho diel osciluje od realizmu - naturalizmu až po abstrakciu. Spôsob jeho maliarskeho rukopisu nie je závislý od námetu, ale od chápania motívu. A to je viazané najmä na imagináciu, na zážitky a spomienky z prežitého....

Do slovenského výtvarného umenia vstúpil na začiatku 60-tych rokov 20.storočia. Pohyboval sa vtedy v skupine umelcov, ktorí si dali názov Skupina Mikuláša Galandu. V Martine súkromne študoval u významného slovenského maliara Martina Benku. Potom istý čas mal v Martine spoločný ateliér s Milanom Laluhom.
V roku 1964 sa presťahoval do Bratislavy, kde sa naplno začal realizovať v procese hľadania nových podôb a výrazových hodnôt maliarskeho prejavu.
Od prvotného typu tzv. panelovej maľby (obrazová plocha zložená z viacerých samostatných celkov majúcich spoločný význam a obsah vo výpovedi), prešiel k novej konštrukcii obrazovej reči na princípe sústavy rozdielnych obrazových polôh. Kuľhavý predstavil zvolením rozdielnych foriem na jednom obraze nové chápanie objektivity v umení.
Kuľhavý ako jeden z prvých presadzoval na Slovensku postmoderné maliarstvo a možno ho považovať za jeho hlavného predstaviteľa u nás.
Záboj Bohuslav Kuľhavý je výnimočný umelec, jedinečná osobnosť. Od svojich začiatkov až dodnes kráča svojou cestou a je .... osamelým bežcom.

Akademická maliarka Zuzana Rabina Bachoríková sa snaží vo svojej tvorbe zachytiť a zaznamenať vnútorné výpovede prežitého a predstavovaného. Jej tvorba je o vnímaní sveta, jej obrazy sú vízie so silnou meditatívnou esenciou.Každý z jej obrazov je významovo mnohovrstevný, plný symboliky a fantázie, prekračuje hranice času a priestoru.
Charakteristickými znakmi jej tvorby je snaha o maximálnu predstavivosť, odvážna a výrazná farebnosť a svojská poetika vychádzajúca z reflexie.