Slovenská televízia

V bývalej luxusnej viktórianskej usadlosti, s pozoruhodnou záhradou a farmou, dnes sídli Nottinghanská univerzita. V súčasnosti tu študuje vyše tisíc študentov
poľnohospodárstvo a agronómiu. A ich profesori majú niekedy viac ako dve nohy, a niekedy i menej. Študenti nám prezradia, prečo sa rozhodli študovať práve na tejto vysokej škole.

Prvú vojenskú školu založili v Lisabone v roku 1641.O dve storočia neskôr ju umiestnili do bývalého paláca kráľovnej Kataríny z Braganzy. Pomenovanie školy sa menilo postupne podľa období. Najprv sa volala Armádna škola, neskôr Vojnová škola, potom Vojenská škola. Od roku 1959 nesie meno Vojenská akadémia. Dnes má táto inštitúcia štyristopäťdesiat mladých kadetov oboch pohlaví, vo veku od osemnásť do dvadsaťsedem rokov povolaných stať sa v budúcnosti dôstojníkmi armády a polície. Budúcimi služobníkmi svojej vlasti.

V ďalšej časti Kaleidoskopu vám prinášame pohľad na život na severe Izraela. Zavedieme vás do kibucu, komunity ľudí, ktorá akoby žila vo zvláštnej ideálnej, kvázi komunistickej spoločnosti, kde je všetko spoločné a peniaze sa nepoužívajú. Zišli sa tam ľudia z rôznych kútov sveta, s rôznymi osudmi.

Mýtická železničná linka, Transsibírska magistrála, nás prevezie naprieč jedným kontinentom, z Moskvy do Vladivostoku, čo je prístav v Tichom oceáne, naproti Japonsku. Železničná trať je dlhá 9288 kilometrov, spája 87 miest a dedín a prechádza cez 16 riek. Cesta Transsibírskou magistrálou trvá sedem dní a šesť nocí, vlak má zastávky každé tri až štyri hodiny. Vtedy opúšťajú cestujúci vagóny a nástupištia sa na dvadsať minút menia na bazár, každý si doplňuje zásoby potravín, nakupujú sa palacinky, pirôžky, klobásky a všeličo iné. Výstavba Transsibírskej magistrály sa začala vo Vladivostoku v máji 1891, na podnet cára Alexandra III. Pracovali na nej tisícky mužov v mizerných podmienkach. Ich úsilie napokon vyústilo do vytvorenia nadľudského diela, ktoré je dodnes najdlhšou železničnou traťou na svete. Od roku 1903 bola spustená obojsmerná prevádzka. Dnes sa o pohodlie a plynulý chod vlaku stará štyridsaťčlenná posádka. Personál pozostáva z vodičov, vedúcich vagónov, hostesiek a milicionárov, ktorí poznajú aj odvrátenú tvár cestovania, často zadržia drogy aj zbrane. Transsibírska magistrála, ktorá pretvára sny o cestovaní, vždy fascinovala umelcov a ešte aj dnes očarí nejedného básnika, dobrodruha. V minulosti podľahol čaru tejto železnice aj Blaise Cendrars (Bléz Sandrár), ktorý o nej napísal jednu z najkrajších básní francúzskeho jazyka.

Bombaj, je centrom indickej kinematografie. Toto mega-city má viac ako osemnásť miliónov obyvateľov a všetko sa tam točí okolo filmu. V roku 1896 prišli bratia Lumiérovci do Mumbaja a po prvý krát tam premietali ich kinematograf. To bol začiatok filmu v Indii, začiatok filmového priemyslu, Bollywoodu. Odvtedy sa India stala najväčším filmovým producentom na svete a v Mumbaji vyrástlo Film City, najväčšie filmové štúdio. India nakrúti ročne asi osemsto filmov, z toho sto šesťdesiat vychádza z Film City. Indické filmy majú niekoľko jedinečností, tak napríklad: nakrúcajú sa v tridsiatich deviatich jazykoch a dialektoch, ak má film menej ako tri hodiny, diváci žiadajú späť peniaze za lístok. Indovia si ani len nevedia predstaviť film bez tanca, spevu a pompéznej dekorácie. Herci sú preto nielen hercami, ale musia vedieť aj spievať a tancovať a často musia sami predvádzať aj kaskadérske kúsky. Choreografi sú zas pri natáčaní tanečných sekvencií zároveň režisérmi, starajú sa aj o strih a kostýmy. Aj do Indie už došla vlna kín multiplex, maliarov plagátov už vystriedali počítače a umelcov preto stále ubúda, ale aj napriek tomu všetkému, odoláva Bollywood americkému gigantovi ako nik iný. Hollywood zaberá na indickom filmovom trhu iba päť percent.

V roku 1830 vzniklo nezávislé Belgické kráľovstvo, ktorému veľmi záležalo na všetkom, čo by mu dodalo punc jedinečnosti v Európe. Tak v Bruseli už v roku 1847 slávnostne otvorili jednu z najkrajších európskych pasáží krytých sklom- Kráľovské galérie svätého Huberta. Človek si tu aj dnes môže vychutnávať pokojnú atmosféru luxusu, túlať sa, prezerať si výklady elegantných obchodov, nerušene nakupovať, dať si skvelú kávu alebo aj perfektnú čokoládovú pralinku a len tak sa dívať navôkol.

Gazometer City (Gazometer Sity) alebo G - town (Gé - taun) vzniklo na predmestí Viedne v Rakúsku v areáli bývalých plynojemov, ktorých využitie bolo po strate ich pôvodnej funkcie dlho predmetom riešenia. Štyria renomovaní architekti prestavbou historických gazometrov vytvorili jedinečný priestor pre bývanie, kultúru, kancelárie i nákupné centrá. Zo zásobníka na plyn sa stal zásobník na ľudí.

3.diel seriálu Kaleidoskop predstavuje život na najväčšom zaoceánskom parníku na svete - SS Norway. Približuje jeho históriu a vybavenie v čase, keď ho skonštruovali Francúzi; a súčasných zamestnancov i technické zariadenia lode pod nórskym vedením. Formou jednej okružnej plavby spoznávame služby a komfort, ktorý poskytuje parník pre cestujúcich.

4. diel seriálu Kaleidoskopu predstavuje ostrov Ibiza z nepoznanej stránky: z pohľadu obyvateľov, ktorí tam žijú, tých pôvodných i prisťahovalcov, ktorí našli na Ibize niečo iné ako zábavu. V rozhovoroch s nimi sa dozvedáme o prírode Ibizy, ktorá vplýva na ich životný štýl; o pôvodnej architektúre, i o tradíciách, ktoré sa tam zachovali. Ibizania, medzi ktorými sú aj umelci, vyjadrujú obavy o zachovanie naturelu ostrova pred turistickou inváziou a hospodárskymi záujmami cestovného ruchu.

5. diel seriálu Kaleidoskop predstavuje život na jedinom obývanom mieste na Špicbergoch - v dedine Longyaerbyen. Tunajšie obyvateľstvo nie je miestne, prichádzajú sem cudzinci z celého sveta na niekoľko mesiacov v roku. Táto časť predstavuje ich životný štýl, prácu, históriu obývania Špicbergov, expedície, výskumné projekty i zámery nórskej vlády v sídle tohto súostrovia.