Slovenská televízia

Rodák z Lozorna je najvýznamnejším slovenským cyklistickým pretekárom. Športovec, ktorý sa venoval dráhovej cyklistike začínal tzv. časovkami, pretekmi s pevným štartom. V tejto disciplíne získal na svetovom šampionáte 1970 v Leicestri bronzovú medailu. Neskôr sa preorientoval na šprint a v tejto disciplíne sa v rokoch 1970 - 1980 zúčastnil viacerých majstrovstvstiev sveta. Trikrát ako najúspešnejší pretekár. Zlatú medailu získal na svetovom šampionáte 1974 v Montreale, o dva roky neskôr v Taliansku a v roku 1978 v nemeckom Nürburgringu.
Úspešný športovec sa presadil aj na Olympijských hrách. V roku 1976 v Montreale porazil vo finále desaťnásobného majstra sveta z Francúzska Daniela Morelona a stal sa tak v poradí piatym slovenským olympijským víťazom.
Po skončení aktívnej športovej kariéry sa v rokoch 1981 - 1992 stal trénerom štátnej reprezentácie. V roku 1993 pôsobil vo funkcii poradcu ministra obrany SR pre šport.
V súčasnosti je Anton Tkáč predsedom asociácie slovenských olympionikov a od roku 2001 je prezidentom Slovenského zväzu cyklistiky. Pôsobí aj ako člen výkonného výboru Slovenského olympijského výboru.
Olympijský víťaz z Montrealu bol v rokoch 1976 a 1978 v bývalom Československu vyhlásený za športovca roka.
Pri vyhlasovaní najlepších slovenských cyklistov 20. storočia sa umiestnil na prvom mieste. A druhú priečku obsadil v ankete o najúspešnejšieho športovca storočia na Slovensku.

Dvojportrét olympijských víťazov a majstrov sveta vo vodnom slalome. Naše dvojičky hovoria nielen o športovom, ale aj o osobnom živote:
"Som o pár minút mladší ako Peter. Som úplne iný ako brat. Som výbušný. Peter menej komunikuje. Ja rozbíjam pádla. V detstve som rád maľoval, hral futbal... Aj keď sme všade chodili spolu, ja som bol viac komunikatívnejší...Čo nás spája je voda. Máme radi rýchlu vodu..."

Filmový portrét predstavuje Stanislava Štepku, ktorý je úzko spätý s Radošinským naivným divadlom. Stanislav Štepka hovorí o svojich prijímacích skúškach na herectvo. O radostnom návrate do Radošiny, o situácii v hostinci, kde jeho otec dal všetkým na známosť, že jeho Stano bude herec a o týždeň prišlo oznámenie o neprijatí.....Možno táto trpká skúsenosť stála na počiatku tvrdohlavej cesty za vlastným divadlom....

Filmový portrét Jozef Giertli Danglár rozpráva o človeku, ktorý žil bohatý život plný absurdít, životného smradu, ale aj svojráznej ľudskosti. Jeho myslenie a rozprávanie sa podobá jeho obrázkom z komiksu. Hlavnou dejovou líniou je autobiografický komiks od jeho narodenia cez rozprávkovo dobrodružné detstvo, školské časy plné výmyslov, čas na vojne, bohémska vysokoškolská mladosť po súčasný život a šťastie v rodine...

Filmový portrét Miroslav Marcelli rozpráva o filozofovi, človekovi, ktorý nazerá na svet pohľadom angažovaným - premýšľa nad svetom a žije svoj život... Hľadá a premýšľa, blízka mu je téma slobody... sloboda človeka v priestore ktorom žije. Už ako trinásť ročný sa stal členom Univerzitnej knižnice a čoskoro prečítal všetky knihy. Vyštudoval Elektrotechniku, ale lákala ho literatúra. Lákala ho hranica, ktorá existovala medzi literatúrou a filozofiou. Vie že to podstatne v literatúre sa vždy dotýkalo filozofie. Filmový portrét rozpráva o jeho filozofickom pohľade na priestor v ktorom žije s dominanciou v bratislavskej Petržalke. Otázkou je aký charakter má doba v ktorej žijem ? Čím sa vyznačuje prítomnosť? Konfrontuje človeka, teda seba s priestorom v ktorom žije. Film o známom filozofovi nakrútil Juraj Lehotský.

Filmový portrét Janka Lehotského je pohľadom a spomienkou aj na jeho rodičov. Prejdeme cez jeho hudobné začiatky až po súčasnosť. V inej rovine filmu odkryjeme jeho hudobné cítenie a zmysel pre svojrázny humor. Narodil sa v umeleckej rodine, matka baletná majsterka, otec herec, pilot, baleťák. Janko Lehotský začínal ako hudobník v rôznych kapelách a neskôr si založil vlastnú kapelu.

Ing. Ladislav Šoltés, DrSc. je ocenený za výsledky výskumu poškodenia zložiek synoviálnej tekutiny v kĺboch (laicky povedané, kĺbovej tekutiny), predovšetkým látky s ťažko vysloviteľným názvom vysokomolekulového hyaluronanu. Tento hyaluronan je podstatnou súčasťou kĺbovej tekutiny, pokrýva povrch kĺbov a jeho degradácia spôsobuje disfunkciu kĺbov. Ocenený sa zaoberal možnosťou náhrady poškodeného hyaluronanu derivátmi tejto látky, čo by umožnilo zlepšenie funkčnosti kĺbov. Kolektívu vedeného Ing. Šoltésom bol udelený patent EÚ v r. 2006.

....je to skutočne tak, Mudr. Michal Ondrejčák so svojím kolektívom urobil prvé vyšetrenie chromozómov plodu na Slovensku.
Jeho záľubou s[ staré dopravné prostriedky...do práce chodí počas celého roka na bicykli.
Počas dlhoročnej praxe sa stretol s veľkým počtom nastávajúcich mamičiek z rôznych spoločenských prostredí. Veľký dôraz kladie na spôsob komunikácie, ktorá je základom pre úspešné pokračovanie vo vyšetrovaní, pretože tehotná žena je viac zraniteľná a úzkostlivá. Jedným slovom nefalšovaný ľudský prístup ku každej pacientke.

Generálmajor vo výslužbe Antonín Petrák spoločne s manželkou žije v Petržalke. Päť rokov bojoval za slobodu svojej vlasti na západnom fronte, päť rokov strávil po oslobodení vo väzení. Podľa niektorých nebol na správnom fronte. "Keď mníchovská zrada vzala hlavnému mestu Petržalku a Devín, Viedenská arbitráž odkrojila zo Slovenska celú južnú oblasť a hlinkovci búrlivo hajlovali na oslavu Nemcov, obsadzujúcich Bratislavu, keď okrádali a vyháňali Čechov a Židov, odmietol som slúžiť v slovenskej armáde," hovorí generál.
Na vlastnú päsť sa vydal cez Maďarsko, Juhosláviu, Grécko, Turecko a Sýriu a cez Stredozemné more do Francúzska. V meste Akde vstúpil do zahraničnej armády a neskoršie československej divízie s celou rotou do Beaston Castle v Anglicka.
Počet mužov v jeho rote neustále kolísal. "Niektorí zdupkali, iní sa zase pridali," spomína. V tom čase sa už formovala vo vojenskom tábore Chormodery pri Chestri pešia brigáda, neskoršia mechanizovaná a napokon tanková brigáda, ktorá dostala názov 1. samostatná obrnená brigáda. Petrák velil rote, cvičil dôstojníkov na diverznú činnosť priamo medzi nepriateľom a spoločne s ostatnými sa zúčastňoval v bojoch.
Pre Antonína Petráka sa skončila vojna vo Francúzsku, pri pevnosti Dunkerque. "Nemci mali odovzdať kapituláciu do našich rúk, prenechali sme túto udalosť Francúzom a ponáhľali sme sa domov do Československa." Brigáda prišla niekedy uprostred mája.
Petrák túžil vrátiť sa na Slovensko. V ovzduší však bolo cítiť, že západniarskeho dôstojníka nechcú. Napokon predsa len dostal miesto veliteľa práporu, v Hodoníne. Po absolvovaní Válečnej školy bol dokonca vymenovaný za náčelníka štábu tankovej brigády v Žatci. O rok neskoršie ho zobrali na hlavný štáb na vypočúvanie, krátko po tom musel ísť na trojmesačnú dovolenku a v roku 1949 nasledovalo prepustenie z armády. Štátna bezpečnosť mu však už nedala pokoj. Po niekoľkých mesiacoch ho zatkli a odviedli na "malé" vypočúvanie. "Vrátil som sa po vyše dvoch rokoch," hovorí. Odviedli ho do pracovného tábora na Mírov.
Prepustili ich, pretože išlo údajne o omyl, zakázali im však o tom hovoriť a stýkať sa medzi sebou. Napriek tomu ešte bol stíhaný za trestný čin a obvinený z trestného činu rozkladu armády a následne odsúdený na päť rokov. Rehabilitovaný bol až v roku 1989...

„Podľa čínskeho kalendára som sa narodil v znamení psa. Iba oveľa neskôr som čítal dobré i zlé charakteristiky tohto znamenia. No myslím, že sú mi obe dosť blízke. Ale pes má pre mňa oveľa väčší význam ako znamenia čínskeho kalendára. Ja som totiž určite psom v minulom živote bol!!! Mám k tomu niekoľko dôkazov. Viem, že som bol bastard. Menší žltý krátkosrstý so stojacími ušami. Viem, že som mal veľa súrodencov a viem, že som so svojou svorkou žil v „bruchu Paríža“…hovorí o sebe Alex Mlynárčik