Slovenská televízia

Seriál si klade za cieľ zábavnou formou zoznámiť divákov všetkých vekových kategórií so základným okruhom antických mýtov a s vedecko-historickým vysvetlením mytologických udalostí. Súčasťou bude aj predstavenie všetkých najvýznamnejších diel antiky, ktoré sa na spracovávaný okruh mýtov viažu. Seriál je súhrnom mytológie, dejín a umenia antického Grécka. Stavba každého dielu je podobná: Na úvod predstavenie jednej z povestí mýtu animovaná sekvencia – nás zavedie na konkrétne miesto, kde sa konkrétna mytologická udalosť odohrala. Až potom sa dostane ku slovu dokumentárne spracovanie, kde spolu s historikmi objavíme hranicu mýtov a historickej skutočnosti. Je to rovnaký princíp, akým H. Schliemann objavil Tróju a Mykény. Kombinácia jednoduchého animovaného triku s dokumentárnou rekonštrukciou osloví detského aj dospelého diváka.
Apollón, Jupiter, Mars, Zeus, Afrodita,……..mená, ktoré sa stali súčasťou slovníka snáď všetkých civilizovaných národov sveta. Poznáme ich už niekoľko tisícročí. Cyklus sa hravou i vzdelávacou formou vracia k počiatkom antickej mytológie a pozýva nás na miesta, kde sa bohovia cítili doma...

Herakles, postava z antických mýtov sa stala symbolom sily, odvahy a statočnosti natoľko, že ďalšie dve tisícročia ľudstvo používa jeho meno ako symbol dokonalosti: názov Herkules nesú vesmírne rakety, ťažké transportné lietadlá, bojové lode, silné stroje, dokonca i lepidlo nesie jeho meno. S jeho mýtom je spojený aj vznik olympijských hier. Legendu si v relácii predstavíme hravou formou a pozrieme sa na miesta, kde Herkules "pôsobil"...

Bohyňa Aténa bola vládkyňou nad celou Atikou ale i patrónkou mesta, ktoré bolo po nej pomenované. Neskôr i hlavného mesta celého Grécka – Aténami.
Víťazstvo bohyne Atény prinieslo ľudu významný dar - rastlinu s plodom, olivu. Oliva nebola len gastronomickým prínosom. Bola tiež symbolom mieru, plodnosti a blahobytu. Poseidon vždy bol bohom morí. Čo hovoria staré grécke báje o týchto dvoch božských postavách a akú skutočnosť odhalili archeológovia, sa dozvieme v poračovaní cyklu Bohovia a hrdinovia antických mýtov...

Ostrov Delos, kde sa súrodenci Apolón a Artemida narodili, leží hlboko v Egejskom mori v súostroví Kyklady. Krásny Apolón, ktorý hral nádherne na lýru, bol ochrancom múz, ale bol takisto neomylným lukostrelcom. Takmer všetko, čo na Delose môže uzrieť oko návštevníka, pochádza z najslávnejších dôb antiky. . Ostrov zasvätený Apolónovi užíval výhody posvätného pokoja a mieru. Najdôležitejšou pamiatkou na Delose sú pozostatky Apolónovho chrámu. Na oslavu víťazstva nad drakom Pythonom si nechal aj v Delfách postaviť chrám a chrámovým kňazom daroval vešteckú trojnožku. Na ňu mala usadnúť Pýthia, najslávnejšia veštkyňa antiky. Apolónov chrám bol tiež mocným lákadlom. Hovorilo sa, že kto chce stráviť deň v Grécku , musí aspoň jeden stráviť v Delfách.

V tejto časti cyklu sa vyberieme do mesta Korintu, ktorého kráľom bol Sizyfos, Ako väčšina gréckych miest, ležalo na mori. Vyzerá to ako kopa zabudnutých balvanov. Ale kedysi to bol mocný prístav Lechaion. Na opačnej strane šije, desať kilometrov odtiaľto, bol iný prístav, Kenchrei. Aby sa lode dostali do druhého prístavu, museli oboplávať stovky kilometrov. Na prelome 6. a 7. storočia sa osvietení predstavitelia Korintu na čele so štátnikom Periandrom rozhodli, že oba prístavy prepoja. Vznikla desať kilometrov dlhá cesta, Dialkos. Korint sa stal jedným z najbohatších miest v Grécku. Kvôli svojmu bohatstvu mal Korint často napäté vzťahy s Athénami. Až vpád Peržanov vzťahy medzi štátmi upokojil. I keď bol Korint v nasledujúcich storočiach niekoľkokrát zrovnaný so zemou, ako zázrakom sa časť umeleckých diel zachovala. Na gréckych kamenných základoch vyrástli rímske tehlové múry. Na konci 19. storočia, o pár kilometrov ďalej, vznikol nový Korint. S tým pôvodným má spoločné len meno. Omnoho známejší je prieplav. Dedič slávy dávneho Diolkosu.

Aj ku Kréte sa viaže strá báj. Daidalos bol najväčší grécky sochár, staviteľ a vynálezca. Čoskoro bol obvinený a aténskym súdom odsúdený k trestu smrti. Za pomoci bohov, ktorí majú umelcov radi, z väzenia utiekol a spolu so synom Ikarom sa uchýlil až na Krétu. Kráľ Minós, ktorý nemal Aténčanov práve v láske, oboch utečencov rád prijal. Premýšľal, aké vynálezy mu slávny umelec asi zhotoví. Mínosa trápilo, že mal nevlastného syna Minotaura, obludu s telom muža a hlavou býka. Kráľ sa za neho hanbil.
Aby Mínotaura skryl, nechal Daidalom postaviť rozľahlú a zložitú stavbu so stovkami miestností labyrintu.
A tak, podľa bájí, vznikla jedna z najpodivuhodnejších stavieb v dejinách architektúry, Knosský palác. Heraklion je pre všetkých návštevníkov vstupnou bránou.
„Úžasná Kréta, topiaca sa v purpurovom mori“ napísal otec dejepisu Herodotos v roku 450 pred našim letopočtom. ..