Slovenská televízia

Bukake je trio renomovaných slovenských hudobníkov, v ktorom účinkujú Juraj Tatár, Martin Gašpar, a Marcel Buntaj. Skupina vznikla v roku 2004 z hudobníkov hrajúcich už desať rokov v skupine Petra Lipu. Každý z nich participoval na mnohých projektoch domácej populárnej a jazzovej scény.
Dvojicu Marcel Buntaj (bicie) a Martin Gašpar (basgitara) môžeme označiť za našu asi najlepšie zohranú rytmickú sekciu. Hráč na klávesové nástroje, skladateľ a aranžér Juraj Tatár operuje v rámci svojej profesionálnej kariéry na veľmi pestrých žánrových poliach. Je to technicky mimoriadne zručný hráč, s vyvinutým citom pre prácu so zvukom. Repertoár Bukake tvoria vlastné kompozície, ktoré v roku 2005 vyšli na debutovom albume "Bukake Jazz", žánrovo sa pohybujúcom niekde na pomedzí fusion a elektrického jazzu, ovplyvnenom soundom osemdesiatych rokov.

F.S.C.O. - Free Style Chamber Orchestra (H) je pätnásťčlenný, netradičný komorný orchester, založený pred dvoma rokmi Jánosom Nagyom, jedným z najvýznamnejších súčasných maďarských jazzmanov. Slobodu neobsahuje len názov: odkazom orchestra je slobodná, originálna, a súčasná tvorba. Každý jeden hudobník pochádza z trochu iného rezortu, vo svojom štýle patria medzi špičku ako sólisti, alebo ako členovia iných skupín. Spoločnú reč si ale našli parádnu - hudbu, v ktorej nájdeme jazz, maďarskú ľudovú hudbu, improvizáciu, latino, filmovú hudbu, bebop, world music, impresionizmus, swing, ale aj tvrdšie žánre.
Za dva roky F.S.C.O. hrali na všetkých významných maďarských festivaloch, ako napríklad Budapest Mol Jazz Festival, Kaláka Festival, Sziget Festival, Budapest Fringe Festival, a Budapest Spring Festival. Tesne pred koncertom na BJD vydávajú svoj tretí album "Pannon Celtic Dance". Debutovali albumom "Pop Music", svoju druhotinu "21" nahrali pred rokom, spolu s hviezdnou maďarskou jazzovou skupinou European Mantra.

The Bad Plus je americké jazzové trio v zostave Ethan Iverson piáno, Reid Anderson basa, a Dave King bicie. Prvýkrát hrali spolu už v roku 1989, no The Bad Plus založili až v roku 2000. Svoj eponymný debutový album natočili už po svojom treťom koncerte. Štvrtý, a ďalšie stovky koncertov už odohrali ako kapela s úspešným, aj kritikmi chváleným albumom. Jeden z tých koncertov sa odohral v legendárnom newyorskom klube Village Vanguard v roku 2002, kde ich uvidel vyhľadávač talentov Yves Beauvais. Ihneď podpísali zmluvu, a v nasledujúcich troch rokoch The Bad Plus vydali na značke Columbia tri neprehliadnuteľné, či skôr neprepočuteľné, a ani náhodou neignorovateľné albumy. "Takto by asi mohlo znieť jazzové trio filmárskych bratov Coenovcov - dráma a komédia zrolovaná do jednej cigarety" napísal denník Guardian. Magazín Blender pridáv "The Bad Plus je akustické jazzové trio budúcnosti".
Minulý rok sa trio upísalo jazzovej značke Head Up, na ktorej sa predstavili albumom Prog. Nahratý je už aj ten ďalší, vyjsť by mal tesne pre koncertom na BJD. Hudba The Bad Plus je kombináciou elementov moderného a klasického jazzu, a kvalitného poprocku. Trio hráva aj svojské verzie piesní stálic ako Nirvana, Aphex Twin, Blondie, Ornette Coleman, Pixies, Rush, Tears for Fears, Neil Young, David Bowie, Interpol, a Black Sabbath. Ich nahrávka Live in Tokyo obsahuje coververziu queenovskej "We Are the Champions", zmiešanú s jazzovým štandardom "My Funny Valentine", skupina nahrala aj vlastnú verziu "Karma Police" od Radiohead na tribute album Exit Music: Songs for Radio Heads

Radovan Tariśka pochádza z hudobníckej rodiny. K hudbe ho priviedol jeho starý otec, ktorý bol tiež klarinetista a saxofonista. Počas štúdia na Konzervatóriu v Žiline bol členom Big Bandu The Slovak Young Swing Generation, s ktorým vystúpil aj na BJD 1997. Na domácej scéne pôsobil v rôznych projektoch s umelcami ako Juraj Bartoš, Gabo Jonáš, Miki Škuta, Matúš Jakabčic, Peter Lipa, Ľuboš Šrámek, Pavol Bodnár, atď. Získal cenu Ladislava Martoníka ako jazzman roka 2002. Spolupracoval a hral so špičkovými hudobníkmi z celého sveta, s menami ako James Morrison, Philippe Catherine, Oliver Kent, Harry Sokal, Jarek Smietana, Piotr Baron, Janus Muniak, Roy Hargrove, Marcus Strickland, Donald Edwards, Jeremy Pelt, Joan Faulkner, Gabor Winand, Jeff Ballard, či George Mraz.
Ryan Carniaux sa narodil v New Yorku. Svojím talentom sa zaraďuje do novej vlny mladých jazzových hudobníkov v New Yorku, kde patrí k absolútnej špičke. Na Berklee College of Music študoval u profesorov/umelcov ako Tiger Okoshi, Grek Hopkins a Barry Ries. Keďže bol veľmi aktívnym hráčom na bostonskej hudobnej scéne, účinkoval v mnohých kapelách. S bostonskou jazz-fankovou kapelou koncertoval na východnom pobreží, viedol jazzový sextet na turné v Costa Rica, a bol členom kapely Wilsona Rainobowa. V súčasnosti žije v Holandsku, svojou originálnou hrou oslovuje nadšené a vnímavé publikum po celom svete.

Gianfranco Continenza je taliansky skladateľ a gitarista. Pochádza z Torina, kde vďaka svojmu otcovi začal hrať na gitaru už ako osemročný. Otec Nino Continenza je taktiež renomovaný jazzový gitarista.. Gianfranco vyštudoval Guitar Institute of Technology v Hollywoode so 100percentým výsledkom, má teda americký červený diplom z hry na gitaru, a z jazzu. V roku1998 v pescare založil Contemporary Music Academy, na ktorej vyučuje najtalentovanejších študentov z celého Talianska. V štúdiách, a na pódiách sa aktívne stretol s hudobníkmi ako Bill Evans, Joe Diorio, Mark Egan, Don Mock, Jeff Richman, Scott Kinsey, Jamie Findlay, atď.
Svoj posledný sólový album vydal v marci 2008. Album "The past inside the present" obsahuje jeho vlastné kompozície, pohybujúce sa v oblasti klasického jazzu a fusion. Na nahrávaní sa spolupodieľali saxofonista Bill Evans, a klávesák Scott Kinsey. Okrem špeciálnych hostí album nahrával so svojou talianskou skupinou, s ktorou vystúpi aj na BJD. V tomto roku prispel s basákom Markom Eganom spolunahratou pesničkou na tribute album Mavavishnu Orchestra "Mahavishnu Re-defined". Gianfranco Continenza - guitar, Angelo Trabucco - keyboards, Maurizio Rolli - bass, Dante Melena - drums.

Speváčka Karrin Allyson pochádza z Arkansasu, vyštudovala klasické piáno v Omahe, kde aj začala svoju profesionálnu kariéru ako interprétka klasických pesničiek 70tych rokov. Hrala a spievala skladby od Joni Mitchell, či Carole King, mala funk-rockový repertoár, a bola kapelníčkou v čisto ženskej skupine. Keď jej zavolal Ron Schoonover, majiteľ legendárneho jazzového a bluesového klubu Phoenix v centre Kansas City, neváhala, a prijala ponuku. Stala sa rezidentkou klubu, kde sa neskôr zoznámila aj so svojou neskoršou kapelou.
Od roku 2000 býva v New Yorku, a nie len tak... Je hviezdou tamojšej jazzovej klubovej scény, a miláčikom hudobných kritikov. "Momentálne jedna z najcharizmatickejších osôb na pódiu", píše New York Times. Associated Press pridáva: "Allyson vie, o čom je spievanie jazzu... niekedy nežná, niekedy nepoddajná, ale vždy napojená na nálady obecenstva." Karrin Allyson od roku 1994 vydala jedenásť albumov, z ktorých jeden bol tribute albumom Johnovi Coltraneovi. Posolstvo jej tohtoročného, nového albumu "Songs of Brasil" je optimistické, a regeneratívne.

Swing Out Sister je britská jazz-popová skupina, ktorá svoju už vyše dvadsaťročnú kariéru odštratovala v roku 1986 celosvetovým megahitom "Breakout". Na štartovaciej čiare svojho štýlu stáli spolu s Matt Bianco, ale na rozdiel od nich sa už začiatkom 90tych rokov odklonili od elektronického popového soundu, a inšpirovali sa jazzom, soulom a funkom 60tych a 70tych rokov. Swing Out Sister je duo, ktoré svoju dráhu začalo ako trio v zostave Andy Connell (klávesy), Martin Jackson (bicie), a Corinne Drewery (spev). Connell a Jackson už predtým hrali spolu v novovlnných skupinách A Certain Ratio a Magazine, Drewery bola modelkou a módnou návrhárkou.
Na BJD vystúpili so špeciálnou akustickou verziou svojho aktuálneho programu, na pódiu s dvoma speváčkami, gitarou, klavírom, a perkusiami.

Triango je unikátnym projektom Petra Breinera, najznámejšieho súčasného slovenského dirigenta, skladateľa a klavíristu, ktorý veľkú časť svojho života prežil v Kanade a neskôr v USA.Flexibilný klavirista, a nad hranicami štýlov slobodne poletujúci skladateľ Peter Breiner si nakoniec v projekte Triango prizval na spoluprácu podobne slobodných spoluhráčov - vynikajúceho huslistu Stana Palúcha a akordeonistu Borisa Lenka.

Skupina [re:jazz] debutovala v roku 2002 albumom, ktorý priniesol prekvapivé, a veľmi svojské jazzové reinterpretácie hitov elektronickej scény. Na nečakaný úspech v roku 2004 nadviazali albumom "Point of View". Dnes už jedna z medzinárodne najúspešnejších nemeckých jazzových skupín získala pozornosť a uznanie akustickými verziami pesničiek umelcov ako Air, Roni Size, Rockers Hifi, Kruder&Dorfmeister, či Jazzanova. Na ich nahrávaní participovali renomovaní hostia, ako napríklad Viktoria Tolstoy, Nils Petter Molvaer, Till Brönner, Erik Truffaz, Joy Denelane, Ultra Naté, alebo Jhelisa Anderson.

Karen Briggs je americká huslistka z New Yorku. Študovala vo Virginií, kde niekoľko rokov hrávala s Virginia Symphony Orchestra. Kamaráti a fanúšikovia ju volajú "The Lady in Red." Jej unikátny sound kombinuje rock Jimiho Hendrixa, soul Arethy Franklin, bop a swing Charlieho Parkera. Karen Briggs je jednou z mála umelcov, ktorí sa hodia tak do Carnegie Hall, ako aj do harlemského Apollo Theater. V PKO vystúpi s formáciou Jan Fabricky's Overt Act v jej novom zložení.

Jeho unikátny hlasový prejav je jedným z najdrahocennejších pokladov hudobného sveta. Vďaka svojmu inovatívnemu spevu je vzrušujúcim, a úspešným umelcom už vyše 40 rokov. Okrem množstva medzinárodných ocenení, zlatých a platinových platní, a vlastnej hviezdy na Hollywood Walk of Fame je držiteľom aj siedmych ocenení Grammy. Je jediným spevákom, ktorý dostal Grammy v troch kategóriách - jazz, pop, a r&b.

SMV je superskupina troch najlepších basgitaristov Stanleyho Clarkea, Marcusa Millera a Victora Wootena Je to ich najaktuálnejší hviezdny jazzový projekt na jednom pódiu, s novou hudbou a s novou energiou.