Ůspech na juniorskom i seniorskom ľade.  Aj týmto sa môže pochváliť Ján Filc.

 V roku 1998 sa stal trénerom a súčasne aj manažérom juniorskej reprezentácie do 20 rokov. Azda až vtedy sa dostal do povedomia širokej verejnosti. S juniorským družstvom obsadil 3. miesto na MS 1999 vo Winnipegu a zaslúžil sa tak o bronzovú medailu, čím nčal svoju zbierku. Od júna 1999 bol trénerom slovenskej hokejovej reprezentácie. V ruskom Petrohrade v roku 2000 obsadil so seniorským výberom 2. miesto, čím vybojoval pre Slovensko prvú medailu z majstrovstiev sveta v hokeji. O rok neskôr v Nemecku sa až tak nedarilo a Slováci obsadili konečnú 7. priečku.  Rok 2002 bol jeho posledným na ľavičke hokejovej reprezentácie. Nakskôr prišlo veľké sklamanie v podobe 13. miesta na ZOH v Salt Lake City. Len o pár mesiacov neskôr bol však tento tréner pri historicky najväčšon úspechu slovenského športu vôbec. Na pamätné 1. miesto na MS vo Švédsku nezabudne hádam nikto. Boli sme majstri sveta v hokeji a Ján Filc ukončil svoje pôsobenie na poste reprezentačného trénera. Po ukončení trénerskej činnosti, sa stal členom Výkonného výboru SZĽH. A práve trio výkonného výboru SZĽH, v zostave Juraj Široký, Ján Filc a Igor Nemeček, sledovali finálový duel medzi Kanadou a Ruskom priamo v dejisku šamionátu. Ponúkame vám krátky rozhovor, ktorý poskytol Ján Filc hneď potom, ako Rusi vyhrali titul majstra sveta. Mimochodom pri poslednom pokuse Ruska o zlato, ho zastavil práve tento muž a to pre šiestimi rokmi.

* Je podľa vás titul v správnych rukách?

- Určite áno, pretože ak dokáže mužstvo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu tak, ako to ukázali Rusi, je to dôkaz toho, že jeho hokej je najkvalitnejší. Kanaďania si to prehrali sami vlastnou pasivitou. A hoci mali výbornú prvú tretinu, trošku aj s pomocou rozhodcov, nedokázali udržať vývoj finále pod kontrolou. Celkovo nielen finále, ale aj veľa ďalších zápasov ukázalo, že šampionát v Kanade mal vysokú kvalitu.

* Blížila sa kvalita týchto majstrovstiev úrovňou olympijskému turnaju resp. Svetovému poháru?

- Emóciami, ktoré s veľkým hokejom súvisia a podfarbujú ho, myslím, áno. Z pohľadu zastúpenia hráčov z NHL sa kvalita najviac prejavila v ruskom, kanadskom a fínskom tíme. Švédi dokázali vytvoriť dobré mužstvo aj bez hviezd z NHL, lebo ich hráči z domácej ligovej súťaže vedia pristúpiť k povinnostiam na náročnom turnaji na vysokej úrovni. V každom z týchto mužstiev ešte zostal priestor na vyššiu kvalitu v tretej, štvrtej formácii. Vypĺňali ich hráči, ktorí nemajú tie najvyššie parametre. Na celkovom výkone to však nebolo príliš vidieť. Tieto majstrovstvá sveta sa kvalitou veľmi priblížili špičkovým hokejovým turnajom z minulosti.

* Premietali ste si počas tohto finále situácie spred šiestich rokov, keď boli súperom Rusov vo finále Slováci pod vaším vedením. A že aj vy ste sa postarali vtedy o predĺženie čakania ruských reprezentantov na titul o ďalších šesť rokov?

- Dobre sa to počúva, ale bolo to vtedy iné obdobie, iné družstvo. Dnes si neviem predstaviť, že by sme mohli byť reálnym partnerom vo finálovom súboji na takejto úrovni. Čaká nás veľa práce, aby sme sa k takýmto cieľom opäť priblížili.

* Máme za sebou prvý svetový šampionát na kanadskej pôde v histórii. V čom podľa vás zanechal najväčšie pozitíva?

- Upútala ma atmosféra záverečných zápasov. Kanadské haly poskytujú možnosť aj dobré zázemie prísť na hokej veľkému počtu ľudí, ktorí mu rozumejú. Skvelá atmosféra sa z hľadísk preniesla aj na ľad a hráči išli poväčšine až za hranice svojich možností. To považujem za najväčšie pozitívum.

* Aký je váš pohľad na slovenské vystúpenie v Kanade? Úspešná záchrana by asi nemala byť reálnym odrazom možností slovenského hokeja do budúcnosti.

- My si musíme predovšetkým konečne sňať ružové okuliare. Musíme si priznať, tak ako sme povedali pred šiestimi - siedmimi rokmi, že medailové umiestnenia nezodpovedajú kvalite slovenského hokeja ako celku. Teraz sa to dostalo do opačnej polohy. Súhlasím, že si nezaslúžime byť v skupine krajín, ktoré bojujú o záchranu. Signál, ktorý sme na týchto majstrovstvách dostali, nás však dôrazne upozorňuje, že musíme začať vážne pracovať na všetkých úrovniach. A netýka sa to iba hokejového zväzu, ale aj všetkých inštitúcií štátu, ktoré majú šport čo len trochu v kompetencii. Začať presadzovať šport ako niečo, čo je vlastné nášmu národu, aby sa začali produkovať nielen športovci najvyššieho rangu, ale aby sa šport stal trvalou súčasťou nášho každodenného života. To doteraz v našej spoločnosti absentuje.

* Vás osobne to neťahá naspäť na reprezentačnú lavičku a najmä po takomto výsledku na majstrovstvách sveta?

- Prebrať zodpovednosť za oblasť, kde má človek veľmi málo kompetencií, je obrovský problém. Tie kompetencie treba úplne jasne definovať a tvrdo pracovať. Určite sa potom nájdu ľudia, ktorí budú môcť tieto zmeny využiť aj v prospech výsledkov, ktoré všetci očakávame.