„Myšlienka Hitu storočia sa mi páči,“ povedal spevák Robo Grigorov, „pretože my sme boli snáď jedinou krajinou, kde nebola žiadna relácia spojená s pôvodnou hudobnou tvorbou. Podľa mňa práve pôvodnou hudbou národ má alebo nemá nejaké sebavedomie. Môžeme počúvať nejaké americké pesničky, to je fajn, aj ja mám niektoré rád, ale to, čo si vytvoríme sami, je to, čo národné sebavedomie dodáva. Týka sa to umenia a kultúry ako takých, nie iba hudby.“

Robo Grigorov síce úprimne priznal, že nesledoval všetky kolá retroshow, ale svoje pesničky postrehol. „Videl som diel, kde Marcel Palonder spieval Poctu Majakovskému, čo sa mi páčilo, pretože Marcel je veľmi dobrý spevák. Jeden z najlepších.“ Ide totiž o pesničku, ktorú Robo hráva na svojich koncertoch ešte dnes, ešte stále je súčasťou jeho bežného repertoáru. Veľa spomienok sa mu k nej však neviaže. „Ale nejde o tú pesničku,“ povedal, „ide o to, že spomínať na niečo, čo sa odohralo pred dvadsiatimi rokmi, možno iba bez emócií.“

A ako sa mu páčia nové šaty pesničiek spievaných v Hite storočia? „Povedal by som, že striedavo oblačno. Niečo sa podarilo veľmi dobre, niečo stredne dobre a niečo nie až tak dobre, ale to je normálne, pretože nedá sa robiť niečo, v čom sa každá zložka podarí na 100 percent. To je niečo, čo zrejme ani nie je v realite možné.“