Pavol Hammel


Medulienka je moja láska,
vodievam ju večer do záhrad,
spievam jej len o sedmikráskach,
učím ju, čo dať, čo nezobrať.

Medulienka je moja láska,
sestra srdca môjho belostná,
spievam jej len o sedmikráskach,
pod vankúš jej dávam hviezd plný snár.

Potom príde k nám
tichý hosť, tichý hosť,
povieš: "Mám, už mám
lásky dosť, lásky dosť!"

Medulienka, kde si ? Odletíš,
krásne slová nesieš ktoviekam,
dúfam, že tú hviezdu nestratíš,
neviem, či sa z toho spamätám.

Už neviem, či dám
inej meno Medulienka,
Už neviem, či dám
inej meno Medulienka.

Daram da ...
Medulienka.