EUROSONG - Eurovision song contest

1953
Vďaka korunovácii britskej kráľovnej Alžbety II., ktorá sa uskutoční 2. júna a vysiela sa aj vo Francúzsku, Belgicku, Holandsku a Nemecku, sa začína hovoriť o vysielaní zaujímavých priamych prenosoch do viacerých krajín sveta.

1955
V Monaku sa uskutočňuje stretnutie členov Európskej vysielacej únie (EBU). Zakladajú novú pesničkovú súťaž The Eurovision Grand Prix.

1956
Veľkej ceny Eurovízie sa zúčastňuje len sedem účastníkov a každý z nich môže zaspievať dve pesničky v akomkoľvek jazyku. V porote sedia dvaja delegáti z každej zúčastnenej krajiny. Zverejňuje sa len víťaz. Historicky prvou víťazkou sa v Lugane stáva švajčiarska speváčka Lys Assia, ktorá sa stáva jedinou Švajčiarkou vyhrávajúcou túto súťaž.

1957
Mení sa pravidlo – z dvoch pesničiek spievajú súťažiaci už len jednu. Napriek zvyšujúcemu sa počtu televíznych prijímačov v Európe, Eurovízia ostáva primárne programom pre rádiá. Prvýkrát sa súťaže môžu zúčastniť páry. Dánske duo Birthe Wilke a Gustav Winckler sa preslávi najdlhším bozkom na pódiu Eurovízie dodnes. Nepomôže. Končia tretí a víťazkou sa stáva Corrie Brokkens z Holandska.

1958
Začína platiť pravidlo, že víťaz organizuje ďalšie kolo súťaže.

1960
Francúzsko oslavuje svoje druhé víťazstvo počas krátkej histórie trvania súťaže. Víťazná skladba Tom Pillibi, ktorú zaspievala Jacqueline Boyer sa stala hitom v celej Európe 60-tych rokov.

1961
Počet súťažiacich sa zvyšuje na 16. Víťazom sa stáva Jean-Claude Pascal z Luxemburska.

1964
Tento ročník sa odohráva v Dánsku a sprevádza ho politický škandál, ktorý je spojený s požiadavkou, aby bolo Španielsko a Portugalsko vylúčené zo súťaže pre pravicovú diktátorskú politiku v oboch krajinách.

1966
Zmena jazyka – súťažiaci musí spievať v rodnom jazyku. Hlavnou hviezdou tohto ročníka a víťazom Veľkej ceny Eurovízie je Udo Jürgens. Neskôr sa stáva jednou z najmilovanejších televíznych hviezd v nemecky hovoriacich krajinách.

1967
Víťaznou skladbou sa stáva Puppet On A String od Sandie Shaw. Dodnes patrí k najväčším hitom Eurovízie.

1968
V súťaži sa po prvýkrát objavuje Karel Gott. Reprezentuje Rakúsko.

1969
Víťazom sa stávajú až štyri krajiny – Francúzsko, Holandsko, Španielsko a Veľká Británia.

1970
V súťaži sa objavuje dovtedy neznámy Julio Iglesias. Dôvod na oslavu však majú Íri, ktorí patria k národom najčastejšie stojacim na stupienku víťazov.

1973
Opäť sa menia pravidlá súťaže – súťažiaci môžu spievať v akomkoľvek jazyku.

1974
Rok, ktorý prepisuje dejiny hudby aj samotnej súťaže. Víťazom Veľkej ceny Eurovízie sa stáva skupina ABBA so skladbou Waterloo! Tá sa stala aj najlepšou skladbou v 50-ročnej histórii súťaže. Počas nasledujúcich siedmich rokov Európa prepadne Abbamánii.

1977
Opätovná zmena pravidiel – návrat k spevu vo vlastnom jazyku.

1980
Finále sa vysiela z afrického kontinentu. Súťaže sa zúčastňuje aj Maroko. Končí na 18. mieste.

1985
Súťaž sa začína vysielať cez satelit.

1986
Eurovízia sa po prvýkrát odohráva v prekrásnom nórskom meste Bergen. Súťaž zaznamenáva pre krajinu veľký komerčný úspech.

1988
Svet objavuje vďaka Veľkej ceny Eurovízie ďalšiu hudobnú divu Céline Dion. Napriek tomu, že je Kanaďanka, reprezentuje Švajčiarsko. A vyhráva.

1989
Nové pravidlo – súťažiaci musí byť starší ako 16.

1993
Slovensko sa prvýkrát zúčastňuje súťaže. Skupina Elán sa však v írskom Millstreete so skladbou Amnestia na neveru nekvalifikuje.

1994
Slovensko opätovne vysiela svojho ďalšieho kandidáta. Tublatanka so svojou Nekonečnou piesňou obsadzuje 19. miesto.

1996
Eurovízie sa môže zúčastniť 23 krajín. Rodný jazyk ako podmienka ostáva. Ďalší slovenský kandidát, Marcel Palonder, končí na 18. mieste. Dodnes ide pre Slovensko o najlepšie umiestnenie.

1998
Ďalší historický medzník prelamujúci sexuálne tabu. Víťazom sa stáva transsexuál, ktorý súťaží za Izrael – Dana International. Katarína Hasprová zostáva zo svojou skladbou Modlitba medzi poslednými, na 21. mieste.

1999
Súťažiaci môže spievať v ľubovoľnom jazyku – pravidlo zostáva nezmenené podnes.

2002
Počet zúčastnených krajín sa zvyšuje na 24. Víťazom sa stáva Marie N. z Lotyšska.

2004
Eurovízie sa zúčastňuje až 36 štátov. Po prvýkrát sa rozdeľuje do dvoch častí – semifinále a finále. Víťazkou sa stáva Ruslana z Ukrajiny so skladbou Wild Dances, s ktorou sa neskôr dostáva aj do slovenských zábavných programov.

2005
Eurovízia oslavuje 50 rokov. Do súťaže sa zapája 280 umelcov z 39 krajín. Hudba mení politické pravidlá – prezident Viktor Juščenko povoľuje počas konania celej súťaže všetkým občanom Európskej únie a Švajčiarska bezvízový styk. Víťazkou sa stáva Helena Paparizou z Grécka.

2006
Ďalšie historické predstavenie – vyhráva fínska heavy-metalová skupina Lordi. Ide o prvé víťazstvo Fínov v 50-ročnej histórii súťaže.

2007
Súťaže sa po prvýkrát zúčastňuje aj Česká republika. Skupina Kabát nezaujme a končí medzi poslednými.

2008
Po desiatich rokoch sa do súťaže opätovne zapája aj Slovensko.

<<< späť