Slovenská televízia

Čo všetko o Slovensku vieme? Máme okrem Jánošíka a zopár zrúcanín aj niečo ďalšie? Je stred Európy naozaj miesto, kam dorazí všetko dôležité príliš neskoro? Musíme kvôli svetovým unikátom cestovať za hranice? Nemusíme! Bez problémov môžeme konkurovať svetu, lebo nikde inde nenájdeme také poklady, ako u nás
doma. Stačí sa okolo seba pozrieť pozornejšie a zistíme, že to najvzácnejšie máme častokrát rovno pod nosom.

Od polovice 20. storočia sa vyše 30 krajín snaží využiť materiál známy ako penový hliník. No iba slovenskí vedci dokázali vyvinúť také výrobné postupy, aby boli súčiastky z kovovej peny vhodné pre sériovú výrobu. Upriamili tak pozornosť svetovej vedy do stredu Európy a nový hliníkový materiál je dnes aj súčasťou áut Ferrari.

Slovensko je malá krajina a priznajme si, že svet o nej veľa nevie. Máme síce prekrásnu prírodu, bohaté kultúrne dedičstvo, šikovných ľudí, výnimočné mozgy aj nadané talenty, ale úprimne – toto má takmer každá krajina na svete a väčšinou je to prinajmenšom väčšie, vyššie, viac, známejšie.
Napriek tomu sme my, Slováci, na naše pamiatky aj prírodu skutočne hrdí, radi sa nimi pýšime a aj argumentujeme, keď hľadáme dôvody pre zahraničných návštevníkov, prečo by mali navštíviť práve našu krajinu. Preto je šokujúce, že o tých najväčších pokladoch toho vieme veľmi málo. Často sa skrývajú priamo pod nosom, a nám by ani nenapadlo, že tu môžeme mať unikáty svetového významu, alebo že od nás môžu brať nápady a inšpiráciu najväčšie svetové mocnosti.
Všetci zrejme poznáte pojem slovenské tango, málokto však vie povedať viac ako mená dvoch, troch skladieb. Čo však tento pojem znamená a kedy sa to celé začalo? Zlatá éra tanga sa datuje k medzivojnovému obdobiu, kedy k nám dorazili kultúrne vplyvy z južnej Ameriky, aj z Argentíny, ku ktorej sa viaže pôvod tanga. Na Slovensku sa však vyvinula jedinečná forma tohto hudobného štýlu, mäkšia, bližšia naturelu našinca. Je to tango, ktoré si môže aj sám zaspievať, do ktorého sa môže vcítiť, nejedná sa o inštrumentálne skladby, ktoré sú pre našincov príliš abstraktné.
Krátky dokument objasňuje nielen vznik fenoménu, ktorý v hudobnej histórii dostal označenie Slovenské tango, ale venuje sa aj prvenstvu jeho vzniku. Tu bol dlhé roky "spor" medzi dvoma autormi: Alexandrom Aranyosom a Dušanom Pálkom.

Čo všetko o Slovensku vieme? Máme okrem Jánošíka a zopár zrúcanín aj niečo ďalšie? Je stred Európy naozaj miesto, kam dorazí všetko dôležité príliš neskoro? Musíme kvôli svetovým unikátom cestovať za hranice? Nemusíme! Bez problémov môžeme konkurovať svetu, lebo nikde inde nenájdeme také poklady, ako u nás
doma. Stačí sa okolo seba pozrieť pozornejšie a zistíme, že to najvzácnejšie máme častokrát rovno pod nosom.

Legendami je opradená postava neznámeho majstra, autora gotického – dnes už nejestvijúceho oltára v kostole sv. Kataríny v Banskej Štiavnici. Anton Hykisch napísal o ňom román aj rozhlasovú hru. V jeho podaní je to dramatický a vzrušujúci príbeh. Historik umenia sa nám záhadnú postavu pokúsi priblížiť na základe faktov. Objavíme aj fragmenty oltára, ktoré sú v zbierkach galérií okolitých krajín. Zaujímavosťou je, že jedna z oltárnych tabúľ ukrýva autogram aj rok svojho vzniku na základe ktorého sa podarilo časovo aj autorsky identifikovať gotické pamätihodnosti uznávané v okolitých krajinách.

Slovensko je malá krajina a priznajme si, že svet o nej veľa nevie. Máme síce prekrásnu prírodu, bohaté kultúrne dedičstvo, šikovných ľudí, výnimočné mozgy aj nadané talenty, ale úprimne – toto má takmer každá krajina na svete a väčšinou je to prinajmenšom väčšie, vyššie, viac, známejšie.
Napriek tomu sme my, Slováci, na naše pamiatky aj prírodu skutočne hrdí, radi sa nimi pýšime a aj argumentujeme, keď hľadáme dôvody pre zahraničných návštevníkov, prečo by mali navštíviť práve našu krajinu. Preto je šokujúce, že o tých najväčších pokladoch toho vieme veľmi málo. Často sa skrývajú priamo pod nosom, a nám by ani nenapadlo, že tu môžeme mať unikáty svetového významu, alebo že od nás môžu brať nápady a inšpiráciu najväčšie svetové mocnosti.
Unikátom a prínosom pre svet vín je Tokajská vinohradnícka oblasť, ktorá sa nachádza na juhovýchode Slovenska. Tu, v mierne zvlnenej krajine, leží jedna z piatich oblastí na svete, v ktorej je možné dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Dlhá a suchá jeseň poskytuje veľmi vhodné klimatické podmienky pre tvorbu botritídy a plesne, ktorá sa tu nachádza. Tá napáda hrozno a tým ho odlišuje od ostatných odrôd. Tokaj bolo prvé kontrolované a apelované víno v európe. Už v stredoveku sa dbalo na to, aby bolo označované ako víno s pôvodom zo zeme Tokaj. Odtiaľ pochádza aj názov "samorodné" čo znamená urodené v Tokajskej oblasti. Tým, že je tokajská oblasť rozdelená na Slovenskú a Maďarskú časť, vznikli spory okolo ochrannej známky a práva označovať víno ako Tokajské. Počas rokovaní v roku 2001 boli navrhnuté alternatívne opatrenia výroby Tokajského vína a zavedenie spoločného kontrolného systému pre obe oblasti. Plnenie týchto podmienok vedie k vytvoreniu spoločnej dohody medzi slovenskou a maďarskou stranou. V Tokaji to dýcha vinohradníctvom na každom kroku. Najvzácnejšie poklady sú však ukryté pod zemou, kde sa v dlhých pivniciach a vzácnych archívoch už niekoľko storočí skladujú tie najlepšie Tokajského vína.
Priaznivé účinky vína na organizmus sa stali predmetom skúmania nielen v zahraničí, ale aj na slovensku. A práve tokaj vďaka svojmu unikátnemu zloženiu obsahuje veľké množstvo podporných látok.

Dnes sa už hovorí o Slovensku ako o krajine zlatých hlasov. Pričinili sa o to operné divy, ktoré žali úspechy po celom svete.
Edita Grúberová, soprán, narodila sa r. 1946 v Bratislave, dlhoročná sólistka Viedenskej štátnej opery, spievala na všetkých významných operných scénach (Londýn, Paríž, New York, Miláno)
Lucia Popp, soprán, 1939 – 1993, rodáčka zo Záhorskej Vsi, po absolvovaní VŠMU v Bratislave dostala angažmán vo Viedenskej štátnej opere, neskôr sa stala členkou operného súboru v Kolíne n/R., triumfovala v Metropolitnej opere v New Yorku, zomrela v Mníchove, pochovaná je v Bratislave
Gabriela Beňačková – Čápová, soprán, narodila sa 1947 v Bratislave, krátko po absolvovaní VŠMU sa stala sólistkou ND v Prahe. Hosťovala na popredných operných scénach (Viedeň, Mníchov, Londýn, New York)

Slovensko je malá krajina a priznajme si, že svet o nej veľa nevie. Máme síce prekrásnu prírodu, bohaté kultúrne dedičstvo, šikovných ľudí, výnimočné mozgy aj nadané talenty, ale úprimne – toto má takmer každá krajina na svete a väčšinou je to prinajmenšom väčšie, vyššie, viac, známejšie.

Napriek tomu sme my, Slováci, na naše pamiatky aj prírodu skutočne hrdí, radi sa nimi pýšime a aj argumentujeme, keď hľadáme dôvody pre zahraničných návštevníkov, prečo by mali navštíviť práve našu krajinu. Preto je šokujúce, že o tých najväčších pokladoch toho vieme veľmi málo. Často sa skrývajú priamo pod nosom, a nám by ani nenapadlo, že tu môžeme mať unikáty svetového významu, alebo že od nás môžu brať nápady a inšpiráciu najväčšie svetové mocnosti.

Vždy, keď v malej dedinke nájdeme zatúlaný kostolík, prekvapí nás svojou skromnosťou a vekmi, ktoré od svojho vzniku prestál. Pritom po Slovensku ich sú roztrúsené desiatky. Nenápadne ukryté medzi domčekmi, či na kopci za posledným domom, čakajú, kto z okoloidúcich nazrie dnu a v príjemnom chládku objaví jeho malý klenot - vzácnu stredovekú nástennú maľbu. Vtedy sa pre niekoho všedná náboženská stavba zmení na jedinečnú historickú pamiatku.
Všetky kostoly pochádzajú z konca 13. storočia, až po začiatok 15. storočia. Ich nástenné maľby sú typické pre územie bývalého Uhorska, kam prišli robiť maliari zo severného Talianska. Mohli to však byť aj maliari, ktorí v Uhorsku, či priamo na Gemeri vyrastali, teda autorom ktorejkoľvek nástennej maľby mohol byť aj majster, ktorého priučil takýto pôvodný taliansky maliar.